Zabojovať so zmenou klímy by mohli aj stavby

Protobunkové častice, Bienále architektúry v Benátkach, 2010 (Zdroj: Image courtesy of University of Greenwich)

Znížiť množstvo oxidu uhličitého by mohol pomôcť nový výskum anglických vedcov z Inštitútu architektúry a konštrukcií Greenwichskej univerzity (The University of Greenwich’s School of Architecture & Construction). Tí spolu s kolegami z dánskej a londýnskej univerzity (the University of Southern Denmark, University of Glasgow and University College London UCL) vyvíjajú „žijúci“ materiál. Ten by sa mohol použiť na záchranu a pokrytie budov a miest “eticky, zelene a trvalo udržateľne”, vysvetľuje profesor Neil Spiller, architekt a nový šéf ústavu architektúry a konštrukcií Greenwičskej univerzity.

Ide o materiál na báze protobuniek – teda o úplne jednoduché bunky, ktoré majú iba základné častice, no sú schopné rásť a rozmnožovať sa. Tie by viazali uhlík z atmosféry či vytvárali súvislú hmotu podobnú koralom. Tá by chránila budovy zvonka ako koralová omietka či zvnútra ako spevnenie základov. Okrem toho by takýto povrch dokázal zachytiť a udržať vodu či využívať slnečné svetlo na produkciu biopaliva.

Vzhľad takejto novej „uhlíkovo negatívnej architektúry“ sa prezentoval v inštalácii„Hylozoic Ground“ v kanadskom pavilóne na tohtoročnom bienále v Benátkach z dielne kanadského architekta Philipa Beesleyho. Protobunky z tejto inštalácie z laboratória doktorky Rachel Armstrongovej, odbornej asistentky na Bartlettovom ústave architektúry londýnskej univerzity (UCL), recyklujú oxid uhličitý vydýchnutý návštevníkmi na uhlíkovú sušinu. Podobné sedimenty môžu byť použité napríklad na stabilizáciu mestských základov „rastom“ umelých vápencových stien pod nimi.

Podľa vedcov by tak v budúcnosti stavby neboli statické, ale by rástli a spevňovali sa. Nová technológia by sa tak mohla použiť na záchranu historických budov napríklad v Benátkach. „Chceme použiť protobunkové štruktúry na zachytenie uhlíka, z ktorých môžeme vytvoriť koralom podobnú architektúru, ktorá môže spevniť piliere, na ktorých stoja Benátky a rozložiť tak štrukturálnu váhu mesta,“ povedal Spiller.