Všetci produkujeme odpad, no väčšina z nás sa ho poľahky zbaví. Takúto možnosť však nemajú ľudia zo Zabbaleenu – takzvaného „mesta odpadu“ pri egyptskej Káhire. Pre nich niet úniku pred nekonečnou záplavou smetí.
Riešenie ponúka ateliér Mecanoo Architects v návrhu zrecyklovať odpad a vytvoriť z neho stavebný materiál pre mrakodrap s názvom „Semená života“. Išlo by o vertikálne mesto založené na systéme veterných elektrární, pomedzi ktoré sú naskladané modulárne jednotky na bývanie i prácu.
Návrh počíta s využitím väčšiny káhirského organického odpadu na produkciu bioplynu. Ostatné typy odpadu by sa využili na výrobu stavebného materiálu pre prefabrikované domy. Okrem súkromných priestorov budú pre verejnosť prístupné parky, športové zariadenia a námestia. Návrh obsahuje aj terasy, kde sa budú dať dorábať potraviny a zbierať dažďová voda.
Mesto by bolo okrem bioplynu napájané veternými elektrárňami. Pričom mini turbíny by tiež fungovali ako vertikálny cirkulačný systém a pomáhali cirkulácii bioplynu, vody a elektriny z podzemných častí smerom hore.
Viac na:
http://inhabitat.com/seeds-of-life-cairo-garbage-city-envisioned-as-a-soaring-skyscraper-on-stilts/
RSS
Ale k budove samotnej: Mecanoo Architects (pozor na pravopis!) sú ateliérom, ktorý má typicky holandské rysy: nezaťažená modernosť, akcent na demokratičnosť a sociálny rozmer (české publikum ich pozná od roku 1999 z projektu rezidenčnej výstavby vo Svitavách), ktoré sa zračia aj v káhirskom “Waste Tower”.
Recept na riešenie náročného sociálneho problému, akým sú káhirské slumy, však musí obsahovať aj sociálne – politické a ekonomické ingrediencie, inak bude len zaujímavou víziou, akokoľvek hodnou overovania v praxi. Jednou z mojich otázok je táto: nepoznám dynamiku života v tejto lokalite, ale vertikalizácia života môže byť vážnym problémom. Nedokážem žiaľ uviesť zdroj, ale podľa skúmania istých sociológov je napr. miera kriminality priamo úmerná výške podlažnosti zástavby. Práve vertikálny ráz stavby, spolu s koncentráciou obyvateľov by mohol byť zdrojom problémov.
Otázkou je, ako sú riešené sociálne interakcie v takomto objekte, práve v chudobných štvrtiach majú zrejme špecifický ráz, dynamiku, a prejavy, život na týchto miestach je na sociálnych interakciách mimoriadne závislý.
Otázkou je aj to, kto by investoval do zlepšenia života najchudobnejších, keď si uvedomíme spoločenskú situáciu v Egypte a príčiny súčasných revolučných udalostí. Moje zhrnutie: Práve uvažovanie v intenciách doktríny udržateľného rozvoja si vyžaduje vziať takéto faktory do úvahy.
Toto je úvodný odsek predošlého komentára:
“Všetci produkujeme odpad, no väčšina z nás sa ho poľahky zbaví.” toto je zrejme dosť eufemistické tvrdenie, a posilňuje v nás falošný pocit, že sa nám nič nemôže stať. Môže, a čo je horšie, zrejme aj stane.
Ale k budove….
Dakujem za korekturu, v povodnom clanku to maju tiez nespravne uvedene…