*Doplnené – pridali sme video*
Spôsob ako z domácich materiálov vytvoriť ekologický dom, čo šetrí teplo i vodu, ukazuje rekonštrukcia nepoužívaných školských dielní pri Košiciach. Občianske združenie Sosna tu vytvorilo nové energeticky efektívne Ekocentrum s biozáhradou, ktoré slúži na prednášky, výstavy či školenia.
„Chceli sme ukázať, že aj za prijateľnú cenu je možné postaviť ekologickú a zároveň peknú stavbu,“ hovorí Štefan Szabó z košického občianskeho združenia Sosna. Budovu dostali do dlhodobého nájmu aj s pozemkom od obce Družstevná pri Hornáde v časti Malá Vieska za budovou miestnej základnej školy. Z pôvodných dielní však ponechali len obvodové múry. Stará strecha, komín, podlaha i okná museli ísť kvôli dezolátnemu stavu preč.
Stavebný návrh vytvoril architekt Peter Pásztor. Pomohli aj rady skúsenejších ekocentier zo Zaježovej a podnikateľov s ekostavbami. Prestavba trvala dva roky.
Domáce zdroje pod zelenou strechou
Rekonštruovalo sa z ekologických, no hlavne miestnych zdrojov a takmer svojpomocne. Na vynovenie použili drevo, slamu, konopu, íl, kameň, piesok, použité stavebné drevo, staré tehly, váľky a škridle. Na zakrytie izolačných materiálov z technickej konopy sa ako omietka využil konský hnoj.
Jedinými klasickými materiálmi je fólia priamo pod zelenou strechou a cement, ktoré použili len minimálne.
Prístavba a veranda Ekocentra dostali zelenú strechu. Na fóliovom podklade s 10 centimetrovou vrstvou štrku a hliny rastie mačina a sukulenty. Pol hektárový pozemok okolo Ekocentra mení Sosna postupne na biozáhradu. Pestovať tu budú nielen klasické záhradkárske plodiny, no aj tie netradičné. Miesto tu nájdu tiež bylinky a kvety. Rovnako ako umelecké diela, jazierko, sušička ovocia, hlinená pec a divočina.
Ani liter nazmar
Ekocentrum má ako jediná verejná budova na Slovensku takzvané kompostovacie“ či „separačné“ toalety, ktoré vyvinuli začiatkom minulého storočia vo Švédsku. Tie nielenže „vyrobia“ hnojivo, no zrecyklujú aj vodu zo splachovania. Štvorčlenná rodina tak ročne ušetrí minimálne 20 tisíc litrov pitnej vody.
Práve ich použitie však spôsobilo združeniu problémy pri kolaudácii. „Pracovníčky na úrade to nemali vo svojich tabuľkách a predpisoch. Nevedeli, čo s tým majú robiť,“ hovorí Szabó. Na Slovensku totiž nie je žiadna iná verejná kompostovacia toaleta, ide o precedens, dodal.
Sosna využíva aj dažďovú vodu. Zberá sa do troch cisterien a používa na polievanie.
Na vykurovanie a zohrievanie vody slúži „turbokrb“ so solárnymi panelmi. Ide o 550 litrový zásobník teplej vody napojený na radiátory. Niekoľko polien dreva tak vykúri celý dom. Teplo drží aj izolácia stien, strechy, okien a dverí. Úspora sa však len ukáže: „Toto je prvé vykurovacie obdobie, ťažko vyhodnocovať po pár mesiacoch vykurovania,“ vysvetľuje Szabó.
Pri kolaudácii budova prešla energetickým auditom s výsledkom „lepšie B“. Ukazovateľ „celková dodaná energia“ s hodnotou 72 kilowatthodín na meter štvorcový ročne je už na hranici pasívneho domu.
Začiatkom tohto mesiaca prešla budova termovíziou pracovníkmi Technickej univerzity v Košiciach. Išlo o snímkovanie infračervenou kamerou, ktorá zobrazí teplotu snímaného objektu. Snímka ukazuje, že povrch Ekocentra je rovnako studený ako okolitý vzduch. Ten mal pri meraní teplotu mínus 11 stupňov Celzia. Jediným miestom úniku tepla sú okná. To potvrdilo vysokú účinnosť použitého spôsobu zatepľovania budovy domácimi materiálmi.
Zdroj: http://udrzatelne.sk/udrzatelny-dom-sosna
Zdenka Kollárová
Autorka je redaktorka denníka SME
Foto: OZ Sosna http://www.sosna.sk/album.php?album=5
RSS
Ukazovateľ „celková dodaná energia“ s hodnotou 72 kilowatthodín na meter štvorcový ročne je už na hranici pasívneho domu.
Tak to by ma zaujimalo, ako ste sa k tomuto tvrdeniu dopracovali, kedze pasivny dom nie je definovany “celkovou dodanou energiou”, ale energiou potrebnou k vykurovaniu a ta cini maximalne 15 kwh na meter stvorcovy rocne. Neporovnavajte jablka a hrusky.
Nie je to celkom pravda, potreba energie na vykurovanie je jedným z kritérií pre pasívny dom. Ďalšie kritérium, ktoré predpokladám že mysleli autori textu, je celková spotreba primárnej energie, ktorá nesmie prekročiť 120 kWh/m2a.
Ano, mate pravdu. Ale ta celkova spotreba primarnej energie moze byt zradna. Staci si porovnat celkovu spotrebu energie u dochodkyne na dedine a spotrebu energie v dome obyvanom aktivnou 5 clennou rodinou. Prepocet na meter stvorcovy a rok nebude v takomto pripade velmi preukaznym kriteriom.
Navyse, tych 72 kwh/m2.a sa do tejto definicie s velikanskou rezervou zmesti, takze to tvrdenie, ze sa budova sa blizi pasivnemu standardu by bolo prehnane skromne.
…predchádzajúca diskusia “neobvykle” kontrastuje s titulkom článku.
Nebolo vhodnejšie použiť výraz svojpomocne?