Kolískou ozelenených striech bola s najväčšou pravdepodobnosťou oblasť stredného východu. A to hlavne staroveká Mezopotámia, Asýria a Babylon. Pri vykopávkach v týchto  oblastiach boli objavené reliéfy z prelomu 8. a 7. storočia pred n. l.,   na týchto reliéfoch sú vyobrazené niekoľkoposchodové terasy so zeleňou a s vlastným zavlažovacím systémom. Jedná sa o jeden zo siedmych divov sveta –  visuté záhrady kráľovnej Semiramis.

Visuté záhrady kráľovnej Semiramis

.

 

Boli založené  na klenbách palácov v Babylone. V starom Ríme sa stala strešná záhrada nevyhnutnou súčasťou väčšiny patricijských domov a palácov. V období 11. storočia sa objavujú stavby tohto typu v Taliansku (rok 1400 Medicejský palác)  a Francúzsku ( 1487 zámok Fridricha III.)  V Nemecku  sa začali zelené strechy budovať  od polovice 19. storočia na  viacpodlažných domových blokoch. Niekoľko takýchto striech sa dodnes zachovalo v Berlíne. V Česku sa zachovali vegetačné strechy  z počiatku 20. Stor.  na zámku Konopiště alebo na koniarni zámku v Lipníku nad Bečvou. Strecha koniarne pochádza z  roku 1911 a má rozlohu približne 600m2.

Najstaršia strešná záhrada v Českej republike v Lipníku nad Bečvou

Zdroj: http://www.earch.cz

Vplyvom koncentrácie budov a dopravy je život v našich mestách nezdravý.  Doprava,  vykurovacie zariadenia a klimatizačné jednotky spotrebúvajú množstvo kyslíka a produkujú nadbytok škodlivín. Obrovské zastavané plochy vedú k prehrievaniu klímy v mestách a spôsobujú, že teplý vzduch dvíha zo zeme častice nečistôt a víri ich do všetkých strán. Pozemných plôch na zriaďovanie zelene zastavanom území naďalej ubúda čím sa zhoršuje kvalita života obyvateľov. V hustej zástavbe je ale možné pre vegetáciu využiť strechy a obvodové steny  bytových a občianskych stavieb. “Ozelenená” budova sa tak  stáva organickou súčasťou životného prostredia  a  svojimi vlastnosťami prispieva k ekologickej, estetickej, ekonomickej a trvalo udržateľnej výstavbe.

Zelená strecha Univerzity v Singapure

Zelené terasy v Japonsku

ACROS Fukuoka – zelené kancelárie

Výhody použitia zelených striech :

  • Tepelnoizolačné a tepelnoakumulačné vlastnosti. V zimnom období zamedzujú úniku tepla z vnútorného priestoru. V letnom období strechy s vegetáciou pôsobia ako ochrana vnútorného priestoru proti nadmernej tepelnej záťaží od slnečného žiarenia. V obidvoch prípadoch spôsobuje vegetácia spolu s hornými vrstvami vyrovnávanie teplotných výkyvov v cykle deň-noc vo vnútorných priestoroch čím sa prirodzeným a ekologickým spôsobom reguluje aj energetická spotreba celej budovy. Teploty na povrchu plochých striech tradičných konštrukcií môžu vystúpiť v letnom období až na +80oC, v zimnom období môžu poklesnúť až na hodnotu -20oC. Povrchová teplota strechy s vegetáciou vystúpi najviac na +30oC. Z toho vyplýva, že rozdiely medzi priebehom teploty vonkajšieho vzduchu a povrchovou teplotou vegetačnej strechy sú niekoľkokrát menšie ako pri tradičnej plochej streche.
  • Hydroakumulačné vlastnosti. Zelené strechy zadržujú časť vodných zrážok, ktoré by inak z územia odtiekli  bez úžitku do kanalizácie, vegetačné súvrstvie znižuje zaťaženie kanalizačnej sústavy o 8-10%.  Zadržané zrážky sa pozvoľne odparujú čo vedie k ochladzovaniu a zvlhčovaniu okolitého vzduchu. Vegetačná strecha s hrúbkou vegetačnej vrstvy 200 až 400 mm dokáže akumulovať 100 až 150 mm vody, čo v našich klimatických podmienkach zodpovedá až dvojmesačnej priemernej hodnote vodných zrážok

  • Akustická ochrana. Vegetácia účinne tlmí hluk z vonkajšieho prostredia (cestná a vzdušná doprava, klimatizačné jednotky, …). Oproti iným skladbám sa hluková pohltivosť zvyšuje až o 3 dB. Táto vlastnosť závisí na použitých rastlinách. Čím je vegetácie hustejšia a vyššia, tým sa zlepšuje  zvuková pohltivosť strechy. Samozrejme zlepšuje aj  vzduchovú a kročajovú nepriezvučnosť strechy.
  • Protipožiarna ochrana. Vegetácia v strešnej konštrukcii obmedzuje vznik požiaru a zabraňuje jeho šíreniu, slúži tiež ako ochrana pred požiarom. Podľa smernice FLL pre zelené strechy má  extenzívna zeleň  dostatočnú odolnosť proti ohňu za predpokladu, že minimálna hrúbka substrátu je aspoň 3 cm a substrát obsahuje maximálne 20% hmotnosti organických látok. Pred okennými, dvernými otvormi a strešnými prestupmi je potrebné rátať  s pásom štrku alebo dlažby.
  • Ochrana pred poškodením hydroizolačného súvrstvia. Chráni strešnú konštrukciu a jej izolačné vrstvy pred účinkami najmä ultrafialových slnečných lúčov, pred výkyvmi teplôt (ktoré sú na nechránené streche značné) a mechanickým poškodením. Vplyvom UV žiarenia materiály na streche postupom času degradujú.  Vplyvom teplotnej rozťažnosti môže dochádzať k poškodeniu hydroizolačných vrstiev a ďalších konštrukcií na streche najmä pri spojoch, kritických detailoch a v miestach prestupov konštrukcií strešným plášťom. Krupobitia a víchrice môžu mať rovnako pre nechránenú hydroizolačnú krytinu zničujúce následky. Životnosť správne navrhnutej a zrealizovanej  hydroizolácie je na vegetačnej streche nepomerne vyššia ako na streche s nechránenou hydroizoláciou. Taktiež sa vegetačné strechy vyznačujú nižšími nákladmi na údržbu hydroizolácie a jej detailov.
  • Psychický význam. Príjemný vzhľad strechy pôsobí proti stresu, depresiám, zvyšuje výkonnosť a zlepšuje koncentráciu. Zelená farba – upokojuje, je veselá, prívetivá, symbolizuje návrat k prírode. Rastliny zároveň uvoľňujú  látky ako sú éterické oleje, glykozidy, alkaloidy, fenolické zlúčeniny a etylén ktoré sú príjemnejšie ako vôňa horúcich hydroizolačných pásov.

Aplikovanie vegetačných striech na Slovensku zatiaľ nie je rozšírené aj napriek značným výhodám ktoré ponúkajú oproti klasickým strechám.  Bohužiaľ projektantom chýbajú osobné skúsenosti s navrhovaním takýchto konštrukcií a následnou realizáciou, stavebné firmy sa nemôžu pochváliť kvalitnými referenciami a bohatou praxou v tejto oblasti. Investori sa zas boja zvýšených počiatočných a prevádzkových nákladov na zrealizovanie a údržbu vegetačnej strechy.   Zvýšené vstupné investície sa ale rýchlo vrátia v podobe ušetrenej energie , dlhšej životnosti strechy a menej náročnej údržbe.  Určite si  preto nájdu do budúcna miesto aj na Slovenských strechách.

Literatúra :

  • Ondřej J.: Pěstebná souvrství a vegetační kryt střešních zahrad. Zborník z konferencie Střešní terasy a zahrady, Karlovy Vary 03/1990
  • Barbora Čermáková, Radka Mužíková; Ozeleněné střechy Grada publishing, a.s., 2009
  • Ing. Petr Bohuslávek, Ing Vladimír Horský; Kutnar – Vegetační střechy a střešní zahrady, Skladby a detaily – leden 2003konstrukční a materiálové řešení DEKTRADE a.s, 2003/01

Zdroj: www.stavebnictvo.sk Ďaľšie články s tematikou zelených striech

Mohlo by Vás zaujať:

ISOVER LAM – revolučné lamely pre ploché strechy Zelené centrum kultúry v Južnej Kórei Garden Village II – Čierna voda Mestský bioodpad ako základ pre zelenú stenu