Jednu úspešnú realizáciu zeleného električkového koberca v Bratislave už máme. Trávnatý povrch sa nachádza na Záhradníckej ulici, má dĺžku 473 metrov a vlastný systém zavlažovania. Technológia by podľa predsedu predstavenstva Dopravného podniku Bratislava (DPB) Branislava Zahradníka mohla znížiť hlučnosť až o desať decibelov. “Bude to teda nielen estetické, ale zvýši sa tým aj kvalita života,” povedal Zahradník. Zároveň nevylúčil, že by sa mohla v budúcnosti využiť aj v iných častiach mesta.
Ďalšie zaujímavé miesto na položenie električkového trávnika ukazujú v rámci projektu Mestské zásahy architekti z GutGut. V budúcnosti by takýto zelený koberec mohol poprepletať celú Bratislavu a stať sa tak trvalou súčasťou jej komunikácií.
Cesta ako rozhranie
Pri širokom profile sa stáva silnou bariérou, a to nielen fyzickou, ale aj psychologickou. Našou snahou je zmäkčiť silu komunikácie vložením zelene do električkového pásu. Vznikne tým kontinuálny pás zelene prebiehajúci prakticky po celom meste.
Zeleň sa stáva trvalou súčasťou komunikácie. Rozpletá ju, zjemňuje jej účinok.
GutGut
Roman Halmi, Peter Jurkovič, Lukáš Kordík, Števo Polakovič, Ivan Príkopský, Katarína Beladičová
www.gutgut.sk
Zelene elektrickove pasy su dobra a praxou overena myslienka (nemyslim len na Slovensku) takze rozmyslam, co nove nam partia z GutGut vlastne priniesla – teda okrem toho uletu v podobe stromov priamo tesne pod a vedla trolejoveho vedenia.
Nechcem vyzniet ako skeptik ale taketo riesenia povazujem za nezmyselne ked si uvedomime naroky-naklady na udrzbu, neskorsiu kvalitu travnikov (podobne su na tom exterierove vegetacne steny). Mozno to ma zmysel v centralnych urbannych priestoroch ale len v malej mierke. Zelen by mala byt realizovana tak aby jej udrzba a cena nepresiahla spolocensky vyznam jej samotnej. Mali by sme sa zacat spravat viac udrzatelne..
Viem si predstaviť extenzívne udržiavaný povrch (napr. lúčna zmes), čo by výrazneušetrilo náklady. Súhlasím s tvrdením Petra, pretože zbytočne polievame trávniky v našich záhradách pitnou vodou, to považujem za najväčší ,,hriech”a plytvanie. Na druhej strane enviromentálne výzvy dneška sa menia na ekonomické výhody zajtrajška. Profit enviromentálny z takejto plochy pre mesto je zároveň aj ekonomickým benefitom (zdravie obyvateľstva atď). Čo sa týka styku koruny stromov s vedením, myslím že Mestské zásahy sú zamerané na ideové riešenia, nejedná sa o realizačný projekt. Vízia je v počiatkoch určite dôležitejšia ako funkčná stránka. Slovinci napr. na začiatku projektu neuvažujú nad jeho reálnosťou a kde sú? Všetko má čas a postupnosť. Slováci sú skeptici v tomto ohľade a niekedy ma to celkom trápi :).
Ja mam skusenosti z Drazdan, tam je tych zelenych elektrickovych ploch viacero, dokonca tam kvitnu na jar narcisy. Zalievane su specialnym vozidlom, ktore nemusi tankovat pitnu vodu.
Aj v Bratislave by sa urcite dala prerobit nejaka stara rozhegana elektricka, pridat zasobnik na vodu, ktora by behala po meste. Mohla by sa volat napr. Zelena elektricka, oblepit reklamou aby pokryla naklady…
Najma v Ruzinove v blizkosti jazera je urcite dostatok podzemnej vody ktoru by stacilo cerpat a pouzivat na zalievanie.
Takýto zelený trávnik by mal byť aj v iných mestách a nie len v Bratislave. Trávnik je dobrou inšpiráciou a výsledkom dobrej práce. Som rád že som Bratislavčan a ked idem okolo pomyslím si že som urobil dobrý projekt a skvelé zavlažovanie je dokonalé. Mali by sme byt hrdý na to že trávnik je vedla Dunaju a mostom SNP a mostom APOLLO.Stromy by mohli byt aj trochu menšie a dat tam ešte kríky a kvety potom by to bolo dokonalé.