V drevených stavbách je zlá akustika

Drevené domy, kde ste v jednej miestnosti počuli úplne všetko, čo sa deje vo zvyšku domu, by už dnes mali byť minulosťou. Ochrana proti hluku je jedným zo základných predpokladov, ktoré musí spĺňať každá novostavba a nie inak je tomu u tých drevených.

Ak sa napriek tomu pri drevostavbe problém s odhlučnením vyskytne, je možné investíciou do lepších izolačných materiálov akustické vlastnosti stavby výrazne zlepšovať.

Výstavba drevostavieb sa podieľa na ničenie našich lesov neúmerným rúbaním stromov

Ako tento argument komentuje Veronika Příplatová? “Podľa odborných štúdií viaže jeden m3 dreva až 250 kg CO2. Pri priemernej spotrebe 100 – 150 m3 dreva na jeden dom a pri životnosti stavby minimálne 100 rokov sa jedná o nezanedbateľné množstvá. Pritom na mieste, kde sa na drevený dom vyťažil les, za sto rokov vyrastie les nový – a ten viaže ďalšie tony tohto skleníkového plynu. Naopak pri výrobe cementu, pálení tehál a vápna, preprave stavebných hmôt sa obrovské množstvo tohto plynu len uvoľňujú. “

Drevený dom nemusí byť na údržbu náročnejší než murovaný. Zdroj: www.sxc.hu

Drevo bolo odjakživa veľmi dôležitým stavebným materiálom. Neúmerný výrub lesov z dôvodu výstavby drevených domov nie je príliš relevantným argumentom – za sekundu v našich lesoch totiž vyrastie 0,6 m3 dreva, teda zhruba za tri minúty vyrastie dostatok dreva na jeden dom. Naviac je drevo jedinou našou plne obnoviteľnou surovinou a priebežný výrub lesov a vysadzovanie nových je bežnou súčasťou lesného hospodárenia. Dreva máme dostatok, len záujem o neho zo strany stavebníkov nie je taký a tak sa z veľkej časti vyváža.

Drevostavba sa horšie vykuruje

Akumulácia tepla v dome nie je vždy ideálna. Niekedy je skôr na obtiaž – napr. v horúcich letných dňoch, keď sa teplo  v murovaných stavbách akumuluje, sa v noci môžete cítiť ako v saune. Naopak v zime zase dlho trvá, než murovaný dom so silnými múrmi vôbec vykúrite.

“Drevostavby teplo tiež akumulujú, ale iba v obmedzenej miere, a preto môžu ďaleko pružnejšie reagovať na zmeny a aktuálne potreby svojich užívateľov. Nielen že sa v lete drevostavba neprehrieva, ale v zime ju vykúrite oveľa rýchlejšie – nemusíte dlho vykurovať masívne murované steny, v ktorých je akumulovaná nižšia teplota. V drevostavbe máte teplo takmer ihneď, ” hovorí Michal Šopík.

Drevostavba je nehodnotná architektúra, ktorá vyzerá ako hájovňa

Ak sa pred dvadsiatimi rokmi povedalo drevostavba, asi každý si predstavil jednu z troch variantov – chatu, zrub či hájovňu. To, čo znamenajú drevostavby dnes je ale diametrálne odlišné. “Vďaka čistote tvarov, minimalizmu a veľkej variabilite technológií a materiálov sa z drevostavieb stalo synonymum modernej architektúry,” hovorí Šopík.

Ako je teda možné, že mnohokrát negatívny názor na architektúru drevostavieb pretrváva? Klamať môže totiž už prvé zdanie – často sa vám môže zdať, že dom, ktorý práve obdivujete je drevostavba, aj keď to na prvý pohľad nie je poznať. Takýto dom totiž vôbec nemusí mať  drevenú fasádu – tá môže byť úplne klasická či z iných materiálov a dom je potom na nerozoznanie od bežného murovaného domu.

Drevený dom je náročnejší na údržbu
Ako už bolo povedané, drevostavba rozhodne nemusí mať vonkajšiu fasádu z dreva. A práve na vonkajšej časti stavby najviac záleží, koľko času a peňazí bude treba do jej údržby vložiť.

“Existujú materiály, ako sú napríklad drevené fasády z bežných drevín, ktoré pravidelnú údržbu vyžadujú, ale na trhu sú aj materiály, ktoré sú takmer bezúdržbové, tými sú napríklad hliníkové fasády, pri ktorých výrobcovia garantujú až 40 ročnú záruku,” hovorí Šopík. Záleží teda na vašom vkuse a rozhodnutí, ktoré fasádne prevedenie a predovšetkým materiál zvolíte.

Drevostavby veľmi ľahko podľahnú požiaru
Ak sa obzrieme do histórie, zistíme, že práve požiarna odolnosť bola príčinou vymiznutia tradície drevostavieb. Tzv. Ohňový patent z roku 1751 vydaný Máriou Teréziou totiž spôsobil výrazné zníženie výstavby drevených domov, ktorých bolo v tej dobe pomerovo 90% voči murovanej výstavbe. Dôvodom boli časté požiare, preto bolo zavedené, že sa budú stavať domy z nehorľavých materiálov. “Kvôli tejto tradícii v súčasnej dobe stále prevažuje “lepší pocit” z masívnej tehlovej stavby,” hovorí architekt David Křeček.

Dom z dreva sa dá pri chladnejších dňoch ľahšie vykúriť. Zdroj: www.sxc.hu

Ako to teda s požiarnou odolnosťou pri drevostavieb naozaj je? Drevo je horľavé a drevostavby teda ľahšie podľahnú požiaru. Je to pravda? Odpovedzme si popravde, drevo síce horí, ale … Ponúkame vám niekoľko argumentov, ktoré horľavosť drevostavieb aspoň čiastočne objasňujú.

  • Stavebné prvky, ktoré sa vyskytujú v interiéri, sú opatrené protipožiarnym náterom alebo nástrekom, ktoré spomaľujú degradačné účinky ohňa a pri požiari tak vytvárajú priestor pre prípadnú evakuáciu osôb či majetku.
  • “Požiarna odolnosť drevostavieb je vyššia než napríklad požiarnu odolnosť ocele, ktorá pri vyšších teplotách mäkne. Drevo ohorí a na povrchu sa vytvorí zuhoľnatené niekoľkomilimetrová vrstva, ktorá bráni horeniu a konštrukčná pevnosť sa znižuje pomaly. Teplom zahriata zaťažená oceľ sa deformuje a dom sa rýchlejšie zrúti. Je to dané tým, že drevo obsahuje aspoň minimálnu vlhkosť, ktorá sa najprv musí odpariť, aby došlo k vznieteniu, ” vysvetľuje Veronika Příplatová. Drevo teda horí predvídateľným, do určitej miery riaditeľným spôsobom a táto jeho vlastnosť je zahrnutá do všetkých technických noriem súvisiacich s drevostavbami.

A aký je váš názor na drevostavby teraz? Nekladieme si za cieľ stopercentne vás presvedčiť o ich prínose, skôr len pomôcť sprostredkovať dostatok informácií, aby ste si svoj obrázok o nich mohli urobiť sami. Jedným z najviac hovoriaci faktov môže ale byť ten, že v západnej či severnej Európe a Kanade či USA sa drevené domy tešia veľkej obľube a z dreva sa tu stavajú dokonca aj veľké verejné objekty. Či sa im v tom niekedy priblížime, záleží len na nás.

Zdroj: www.nazeleno.cz

Mohlo by Vás zaujať:

Drevený mrakodrap