Staviteľ John R. Todd a architekt Raymond Hood chceli postaviť v centre mesta pravú oázu, a skutočne sa im to podarilo. Narozdiel od klasických strešných záhrad tu môžete vidieť celé skalky, sypané chodníčky, svieže fontány i leknínové bazéniky, ktoré dopĺňajú starostlivo zostrihávané kríky, kvetinové záhony i malé stromy.

Návrh osadenia záhrad spracovával uznávaný krajinný a záhradný architekt Ralph Hancock, ktorý využil členitosť terénu danú konštrukciou stavby. Inšpiroval sa  Semiramidinimi visutými záhradami v Babylone. Najvyššia budova centra je totiž obklopená prstencom štyroch nižších stavieb. Pôvodný projekt nebol realizovaný v plnej šírke, budova sa totiž mala v budúcnosti prepojiť systémom visutých mostov s ostatnými domami, a vytvoriť niečo na spôsob “strešného lesa” nad New Yorkom.

 

Za výnimočnosť sa platí, ale pre Rockefellera to určite problém nepredstavovalo. Rozvrstvenie záhrad, systém púmp, rozvodov vody, zemina aj štrk, to všetko si vyžiadalo výrazné zosilnenie konštrukcie stropu.

Komplex prepojených strešných záhrad na British Empire Building a Maison Francaise, ktoré tvoria štrkovo-oceľový monument Rockefellerovho centra, však nebol po sedem desaťročí prístupný verejnosti. Oddýchnuť si tu mohli len uponáhľaní manažéri a zamestnanci.

 

Obyčajní ľudia ale prakticky nemali poňatia o existencii tejto zelenej zóny. Až pred relatívne krátkym časom bolo  umožnené verejnosti tieto záhrady navštíviť, a to v rámci akcie “Týždeň otvorených dverí mesta New York”. Náklady na sprístupnenie striech verejnosti sa pohybujú podľa slov správcov okolo 45 000 dolárov, a tak hostí práve nevítajú.

Ale existuje este jedna možnosť ako sa do záhrad dostať –  môžete si na radnici požiadať o usporiadanie svadobného obradu.

 

 

Zdroj: www.inhabitat.com