Papierová koncertná sála od japonského architekta Shigeru Bana v L´Aquile, miestnym viac známa pod názvom „Dočasná koncertná sála“, bola otvorená 7. mája 2011. Je príkladom zaujímavej dočasnej architektúry nielen vďaka svojej schopnosti diskrétne a elegantne sa včleniť do okolitého krajinného kontextu bez toho, aby doň zasahovala alebo ho menila, ale aj kvôli vybratým materiálom pre jej realizáciu, ktoré z nej robia veľmi „zelenú“ budovu.
Koncertná sála s 230 miestami na sedenie, susediaca s novým sídlom konzervatória Alfreda Casellu vo štvrti Acquasanta vznikla na základe jednej kultúrnej akcie a je predovšetkým výrazom solidarity medzi národmi.
Japonská vláda vskutku navrhla jej realizáciu okamžite po zemetrasení, ktoré zničilo mesto známe svojou hudobnou scénou v roku 2009, aby potvrdila svoju blízkosť obyvateľom L´Aquily a demonštrovala svoju ochotu konkrétne prispieť k materiálnej rekonštrukcii mesta a k morálnemu znovuzrodeniu L´Aquily. Treba však spomenúť aj, že dielo sa dostalo na svetlo sveta aj vďaka angažovanosti študentov L´Aquily v spolupráci s japonskou univerzitou v Keio a Harvardskou univerzitou.
Vláda sa obrátila na známeho odborníka Shigeru Bana, ktorý je vo svojej krajine špičkou v navrhovaní architektúry z kartónu a bambusu. Okrem toho v Kobe po zemetrasení v roku 1995 realizoval množstvo projektov, ktoré dokazujú jeho maximálnu kompetenciu na poli seizmicky odolnej architektúry.
V júni 2009 Ban predstavil prvý projekt, ktorým malo byť nové sídlo miestneho konzervatória s priľahlým auditóriom vo štvrti Pettino. V priebehu ujasňovania návrhu bol projekt veľakrát modifikovaný, nakoniec sa rozhodlo o realizácii 2 oddelených budov na severovýchodnej periférii mesta. Stavba stála 620 000 Euro, ktorá bola z väčšej časti pokrytá Japonskom, čo je relatívne skromné číslo. Toto sa podarilo dosiahnuť vďaka použitiu udržateľných technológií a materiálov, ktoré boli spolu so solidaritou hlavnými hnacími motormi projektu.
Auditórium bolo zamýšľané ako veľký súčasný chrám boha Apolóna, patróna hudby. Pozostáva zo vstupného foajé a vedľajších priestorov rozmiestnených okolo eliptickej haly dĺžky presne 25 m, vpísanej diagonálne do štvorca so stranami 25 m a zo strechy v tvare klesajúcej pyramídy, ktorá pokrýva na svojom obvode 44 stĺpov. Celá budova bola koncipovaná ako oceľová, hoci obklady pozostávajú z vriec naplnených expandovanou hlinou a sú zakryté predlisovaným kartónom, ktorý bol tiež použitý na realizáciu vnútorných deliacich stien. Odtiaľ pochádza aj názov vybratý pre auditórium „Papierová koncertná sála“.
Veľká pozornosť bola zjavne venovaná akustickým problémom, cieľom bolo umožniť šírenie zvuku čo najrovnomernejším, najplynulejším a najčistejším spôsobom. Všetky predbežné štúdie venované tejto tak chúlostivej téme presvedčili architekta Shigeru Bana a jeho zamestnancov, že kartón optimálne splní nielen nosnú funkciu, zaručujúc maximálnu výkonnosť aj ako udržateľný, ľahký a dočasný materiál, ale že pri vhodnom zaobchádzaní bude mať aj brilantné výsledky v rozhodujúcej otázke akustiky.
Budova bola ocenená verejnosťou aj kritikou, ktorí sa pozitívne vyslovili k architektúre ako aj k akustickej kvalite priestorov. Je konkrétnym príkladom architektonického riešenia nie pri optimálnych podmienkach, ale ktoré vzniklo hľadaním optimálnych riešení špecifických sociálnych problémov.
Preklad: Anna Nemcová
Zdroj: architetturaecosostenibile.it
Plány a foto: ©Shigeru Ban Architects
RSS
Aktuálne komentáre