VerdMx je nezávislá občianska iniciatíva, ktorej cieľom je stimulovať zelenú ekonomiku v Mexiku. Realizuje akcie v oblasti životneho prostredia paralelne s vzdelávacími a senzibilizačnými kampaňami. Nedávno predstavila projekt zelených sôch upriamujúcich pozornosť na klimatické podmienky v mestách. Na projekte s názvom „Dýchaj“ participuje verejnosť, súkromná iniciatíva automobilky Nissan a vládne inštitúcie.

Monumentálne sochy pokryté miestnymi rastlinami (medzi nimi napr. mexickou zimozeleňou) boli rozmiestnené na kritických bodoch viacerých miest. V Mexico City napríklad na triede Chapultepec, ktorá patrí k najrušnejším a smogom najznečistenejším. Rastliny sú zasadené v textilnom substráte, ktorý im umožňuje optimálne rastové podmienky a má vlastný zavlažovací systém prinášajúci živiny a šetríaci vodu. Nie všetkým sa však darí, aj keď boli vybrané zvlášť pre svoju vysokú odolnosť voči automobilovým exhalátom.

Jeden meter štvorcový týchto vertikálnych záhrad vytvára dostatočné množstvo kyslíka pre jedného obyvateľa mesta na jeden rok. Ďalšími prínosmi vertikálnych záhrad sú znížená prašnosť, redukcia stresu a prehrievania mestského prostredia, možnosť pestovania jedlých rastlín a úprava odpadových vôd.

 

Autor sôch a majiteľ novovzniknutej firmy pre vertikálne záhrady 30ročný architekt Fernando Ortiz Monasterio vraví: „Pravdou je, že vertikálne záhrady nie sú zadarmo. Pre nás ako jednotlivcov je najväčšou prekážkou cena. Skúmame možnosti jej zníženia, aby si vertikálnu záhradu mohol dovoliť každý. Najjednoduchším riešením sú popínavé rastlíny, zasadiť ich môže hocikto a sami sú schopné pripevniť sa o vertikálne plochy. Rozdiel medzi touto technológiou a našou je, že rastliny sú sadené priamo do textílie a väčšia paleta výberu rastlín umožňuje vytvárať rôznorodejší dizajn. Systém sadenia rastlín do textílie je však verejným vlastníctvom, každý sa doma s touto technológiu môže pohrať, čím sa o ňu zvýši záujem. V minulosti firmy naopak chránili svoje know-how, ale v tomto prípade zverejnenie technológii len prospeje, lebo je málo známa. Bolo by dobré vytvoriť verejnú diskusiu o tom, ako možno technológiu vertikálnych záhrad zlepšiť.“

Ako teda vyzerá? Primárna nosná štruktúra budovy sa pokryje hydroizolačnou vrstvou, aby sa nepoškodil podklad, na ktorom sa vertikálna záhrada bude nachádzať. Potom sa pridá vrstva s hydroponickým substrátom, ktorá musí byť schopná udržiavať vlhkosť, umožňovať dobré prevzdušnenie, musí byť staticky stabilná, chemicky a biologicky stála, dobre oddrenážovaná, kapilárne vodivá, ľahká a lacná. Na ňu sa položí uzavretý systém zavlažovania, ktorý je pokrytý ďalšou vrstvou hydroponického substrátu. Do tohto sa zasadia priesady vo veľkosti 6 až 8 cm, ktoré pozostávajú z korienka, stonky, púčikov a zachovaných klíčnych lístkov.

Použitý systém Fernanda Ortiza recykluje vodu a čiastočne ju premieňa na vodnú sprchu, ktorá permanentne zavlažuje rastliny.

Zostavila: Anna Nemcová

Zdroje: viď. linky v texte + es.paperblog.com, inhabitat.com, nytimes.com

Fotky: ©VerdMx, Rodrigo Cruz