Slamený domček so zelenou strechou postavený v Křižanoch u Liberca. Zdroj: Ekovesnice o. s.

Páčia sa vám domy zo slamy a nič o prírodnom stavaní neviete? Poradíme vám. Slamený dom prekvapivo nie je riziková a horľavá stavba, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. A že by bol plný myší? To je len povera. Aj keď u nás nie je “slamený boom”, pár takých obydlí už stojí.

Domy zo slamy sú možnosťou, ako si zariadiť bývanie v súlade s prírodou. Môže sa jednať o provizórne bývanie, ktoré možno ľahko recyklovať, ale aj o budovy, ktoré vydržia po stáročia. Je taká stavba nákladná? Ako je fyzicky náročná? A ako sa v nej býva?

Domy zo slamy vydržia storočia

Domy zo slamy vznikali ako provizóriá na konci 18. storočia a po 1. svetovej vojne. V tej dobe sa ale zistilo, že to nemusí byť tak celkom dočasné riešenie – slama dobre izolovala, samotná stavba nebola drahá ani nijako zložitá a navyše sa balíky slamy dali zohnať veľmi lacno. Po vynájdení balíkovacieho stroja začala popularita stavieb z prírodných materiálov rásť. A rast trvá dodnes.

Domy zo slamy sa stavajú prakticky po celom svete, aj keď dôvody sú rôzne – v Mexiku a Číne pretože je ich obstaranie lacné, v USA a Európe ich  stavajú ľudia, ktorí chcú žiť ekologicky. Samotná stavba domu zaťažuje životné prostredie len minimálne a aj vnútorné prostredie v takom domčeku je potom vďaka hlineným omietkam príjemnejšie a zdravšie. Rýchlosť výstavby a náklady viedli do výstavby celého sídliska domov zo slamy v Bielorusku. Je určené pre ľudí, ktorí museli opustiť Černobyľ. Podobné stavby údajne vydržia niekoľko storočí, ak sú teda prírodné materiály v suchom prostredí. Druhá možnosť je, že sa jedná len o nízkonákladovú a dočasnú stavbu, ktorá bude ľahko rozoberateľná a recyklovateľná.

Slamená jurta, ktorú je možné aj presťahovať. Vnútri sa dá bývať celoročne. Foto: Ekovesnice o. s.

Balíkujte v lete, hlinu je najlepšie ťažiť na jeseň

Dnes sa domy stavajú nezávisle od ročných období. Možno využívať prípravky pre zimné betónovanie, omietky sú tiež dielom chémie a tak možno stavať celoročne. Pri práci s prírodnými materiálmi sa to ale nedá praktizovať. Hlinené materiály je najlepšie ťažiť na jeseň, aby mohli cez zimu vymrznúť, slama sa balíkujete v čase zberu a stavať je nutné v lete, keď neprší.
Balíky tiež dobre izolujú teplo a hluk, podľa ekologického inštitútu Veronica je balík s hrúbkou 40 cm (U = 0,13 W / (m2.K) lepšie izolačný materiál, ako polystyrén hrubý 30 cm (U = 0,15 W / (m2 . K). Akurát treba dávať pozor, aby neboli vo vlhku. Je nutné byť dôsledný pri riešení zvodov dažďovej vody a ak sa predsa len objaví chyba, okamžite ju treba odstrániť a prípadne aj vymeniť poškodené balíky. Občasný dážď nevadí, dom ochráni omietka, ale ľudia bývajúci v záplavových oblastiach môžu na domy zo slamy zabudnúť.
Navyše je v prípade prírodných materiálov stavba jednoduchšia. Preto sa môžu zapojiť aj známi, príbuzní, nie je problém pustiť na stavbu vlastné deti. Nehrozí že sa budú “hrať” s nebezpečnou chémiou. Zatiaľ čo konvenčné domy sú spájané s náročnou likvidáciou, pri domoch zo slamy je to v pohode. Prirodzený a jednoduchý spôsob likvidácie stavieb zo slamy a hliny charakterizujú s nadsádzkou niektorí stavitelia: “Zložte slamenému domu strechu a o zvyšok sa postará príroda sama.

Podľa Petra Skořepa zo združenia Ekovesnice, ktoré pomáha stavať ekologické bývania, má prevádzka budov a ich výstavba v dnešnej technickej dobe pomerne výrazný podiel na celosvetovej spotrebe energie. “Najväčšia časť, približne 48%, pripadá na prevádzku, a preto sa dnes veľa hovorí o domoch nízkoenergetických a pasívnych. Na novú výstavbu sa spotrebuje okolo 20% z vyrobenej energie. Z tohto dôvodu sa snažíme nasmerovať staviteľa a architektov k používaniu energeticky menej náročných materiálov, a to najlepšie z miestnych zdrojov, ” hovorí Skořepa.

Nosné steny zo slamy? Ale iste!

Hustota balíkov býva 90 kg / m3 pri výplňovej izolácii a 120 kg / m3 pri nosnej slame. Ak sú balíky použité na nosnú stenu, jedná sa o ideálny variant pre záhradné sklady alebo garáže. Stavbu zvládne aj nekvalifikovaný človek, ale hodí sa skôr pre nízkopodlažné domy. Je totiž potrebné počítať s tým, že každé poschodie po čase “sadne” o 10 až 20 cm.
Druhá možnosť je postaviť najskôr rám a balíky potom použiť len ako tepelne izolačnú výplň. Tu ale už musí mať stavebník tesárske skúsenosti, nie je to tak jednoduché. Rôzne hybridné metódy nenašli väčšie uplatnenie.

Slama ako nosný materiál: 1 – vnútorné ílová omietka 2 – napínací drát alebo lanko 3 – fošňový veniec 4 – rabicové pletivo 5 – doskové drevené ostenie 6 – slamené balíky 133 kg/m3 7 – tiahla z armatúry prebiehajúce do venca 8 – hydroizoláacia 9 – vonkajšia difúzna vápenná omietka

V Česku to 100% prírodne nejde, aj keď je slamy dostatok

Nedá sa ale povedať, že by sa v Čechách alebo u nás konal nejaký boom stavieb zo slamy. Dôvodov je viac. “Voči drevostavbám a prírodným materiálom vládne v českej verejnosti nedôvera, zatiaľ čo projektanti sa stretávajú s chýbajúcimi znalosťami vlastností prírodných materiálov aj legislatívnych podkladov,” uvádza Ján Márton v knihe Stavby ze slaměných balíků, ktorá je komplexným sprievodcom tohto druhu staviteľstva.
Kým v angloamerickej kultúre nie je problém získať stavebné povolenie, v Česku človek túžiaci po stavbe z prírodných materiálov naráža na rôzne prekážky. Ale ide to, že aj u nás už stojí niekoľko desiatok domov a každým rokom pribúdajú ďalšie.

V našich klimatických podmienkach ale nemožno postaviť dom stopercentne z prírodných materiálov – potom je prakticky nemožné kvalitne vykonať niektoré detaily ako napríklad ostenia okien. Je tiež potrebná hydroizolácia a technológie, niekto používa vápenné omietky. Avšak podiel syntetických materiálov je o rádovo nižší než pri iných nových stavbách.

Slama ako výplňový materiál 1 – latovanie, 2 – záveterná papierová fólia, 3 – vonkajší smrekovcový obklad, 4 – doskový záklop 5 – slamené balíky 90 kg/m3, 6 – latova voštinová nosná kostra, 7 – vnútorný doskový záklop vetrajúcí v protismere, 8 – rákosové rohože, 9 – vnútorné vápenná alebo ílová omietka

Stavebných materiálov pritom máme dostatok. České poľnohospodárstvá totiž podľa Mártona produkujú ročne asi šesť miliónov ton slamy. Z tohto množstva sa podľa neho dá na nepoľnohospodárske využitie počítať s maximálne 30 percentami. Pre potreby poľnohospodárov (krmivo, podstielky, zaorávánie) je treba asi 40% a zvyšok je nadprodukcia, o ktorú sa podelia kotly na biomasu a stavebníctvo. Podobné to bude i na Slovensku.
Aj keď bude spaľovanie poľnohospodárskych odpadov nadobúdať na význame, stále sú tu tony slamy, ktoré možno využiť ako skvelý tepelne izolačný a pokojne aj stavebný materiál. Ročne z neho môže byť izolovaných 75 000 priemerne veľkých rodinných domov, uvádza Márton. Poľnohospodári slamu predávajú, cena balíka (40x50x60cm) býva päť až dvadsaťpäť korún, v menšom množstve ich poľnohospodári dajú aj za odvoz. Ak ale z akéhokoľvek dôvodu slamu a hlinu nepredajú, stále existuje možnosť kúpiť  slamené stavebné panely v obchode. Na stavbu v Česku je najčastejšia používaná slama pšeničná, mala by byť bez nevymlátených klasov, tie totiž priťahujú hlodavce.

Hlodavce? Len mýtus …

Mnoho ľudí sa pri týchto stavbách obáva útoku hlodavcov, je to ale zbytočné. Slama je tvorená celulózou, ktorú nie sú schopné hlodavce stráviť, na rozdiel od prežúvavcov alebo termitov. Tí ale rovnako majú radšej drevo. A omietnutý múr už myši vôbec neláka. Majitelia domov zo slamy údajne nikdy problémy s hlodavcami neriešili. Ak napriek tomu neveríte, voľte balíky s najmenším obsahom sena a iných organických zvyškov, tiež je vhodné minimalizovať obsah zrna.
Hlodavce napriek tomu môžu na stavbu zavítať. Aby si medzi balíkmi, ktoré sa skladujú s malými medzerami, vybudovali obydlia. Pre túto činnosť ale majú rovnako radšej polystyrén alebo minerálna vatu, kde chodbičky narozdiel od balíkov slamy zostávajú. Slama v balíkoch sa vďaka predpnutie rozťahuje a hlodavce stláča.
Ďalšie obavy sú z možnosti požiaru. Opäť zbytočne, píše Márton. Zlisované balíky totiž obsahujú len málo kyslíka a pri požiari tak skôr tlejú. Podobne ako telefónny zoznam. A potom, čo sa stena omiete, nemajú už plamene takmer žiadnu šancu. Pokiaľ sa bavíme o neomietnutých stenách, musia odolať povrázky, ktoré balík držia. Ako kompaktná hmota je balík nehorľavý, iba však do doby než povolia viazacie povrázky a balík sa začne rozpadať, uviedol Bob Theis po pokuse na Carolinskej univerzite v roku 1996. Iné testy v zahraničí ukázali, že steny odolávajú požiaru 60 až 90 minút. Česká norma vyžaduje pri rodinných domoch tridsať minút.

Slamená stena hr. 35 cm ako výplňový materiál s drevenou nosnou konštrukciou, dreveným latovaním a obojstrannou omietkou má certifikovanú požiarnu odolnosť F90, tzn. po 90 minútach prehorieva a padá,” píše na webe Veronica. Občas sa objaví správa o požiari, to je ale väčšinou vina stavebníkov, ktorí neupratujú a na stavenisku vzplanie slama na zemi. Pre všetky prípady je povinnosť mať v dome hasiaci prístroj aj po kolaudácii. (viď: Nosná stena zo slamených balíkov TESTOVANEJ POŽIAROM nehorí!)

Za stavbu Slamienka získal pol milióna

Stavba domu zo slamy môže byť tiež cestou ako získať pol milióna. Vyučený tesár Lukáš Čejna vlani prihlásil do súťaže E.ON Energy Globe Award ČR svoj dom Slamienka a súťaž v konkurencii 221 projektov vyhral. Pri stavbe kombinoval prvky zo stavieb zo slamy, drevostavieb a kamenných domov. Strecha je z tŕstia. To je trochu rarita, iné domy mávajú často “zelenú” strechu, na ktorej rastie tráva.

Dom Slamienka, ktorý si postavil Lukáš Čejna. Foto: Lukáš Lukáš Čejna

Aj ľudia, ktorí k nám prídu len na návštevu, často hovoria, že je vo Slaměnce osobitný pokoj a pohoda. Celá naša rodina má rovnaký pocit,” hovorí Lukáš Čejna a chváli si izolačné vlastnosti slamy – v zime je vo vnútri teplo, ktoré obstará veľká pec, v lete zasa príjemný chládok. Cenu majiteľ odhadol na dva milióny a keďže má tesársku firmu, zaznamenal po úspechu veľký záujem zo strany verejnosti o podobné stavby.

Zdroj: www.nazeleno.cz