Keď Nikolaj Sutyagin začal prácu na svojom dome v roku 1992, tvdril, že mal v úmysle postaviť iba dvojpodlažný dom – vyšší než susedov, aby odrážali jeho pozíciu najbohatšieho muža v meste, ale určite nebol uchádzačom o zápis v Guinnessovej knihe rekordov.

Po výlete, kde videl  drevené domy v Japonsku a Nórsku usúdil, že svoj strešný priestor nevyužil dostatočne efektívne a rozhodol sa pokračovať vo výstavbe.

“Najskôr som pridal tri poschodia, ale potom dom vyzeral nemotorne, ako hríb,” povedal. “Tak som pridal ďalšie a stále to nevyzeralo dobre, tak som pokračoval.“

  

Mal však aj iné motívy. Sutyagin začal svoj život v sovietskom komunálnom dvojpodlažnom byte, kde sa cítil osamelý. Tak si zo svojho domu urobil perfektné hniezdočko lásky, a ubytoval tam i 18 vedúcich pracovníkov jeho stavebnej firmy.

Po čase však prišiel o všetky peniaze a žil v štyroch zle vykurovaných miestnostiach v dolnej časti svojho dreveného domu spolu s manželkoou. Mnohí susedia považovali jeho stavbu za netvora, iní mali pocit, že sa jedná o glorifikovanú stodolu, nebezpečenstvo požiaru a tŕň v oku, ale Sutyagin bol pevne rozhodnutý budovu zachrániť.

Ani postavenie strechy na celom druhom poschodí a následným prehlásením, že všetko nad ňou je len dekorácia nepomohlo a jej veža spolu s hornými podlažiami bola koncom roku 2008 rozobraná. Štvorpodlažná budova, ktorá ostala stáť, podľahla ohňu v pred pár mesiacmi (6.6.2012).

Reportáž ruského televízneho kanála ukazuje Nikolaja ako predstavuje svoju stavbu, ktorá z pôvodných dvoch podlaží vyrástla na trinásť.

Mohlo by Vás zaujať:

Bejrútske terasy v Libanone Putovný festival Oázy života