Zelená strecha je nielen atraktívnym architektonickým prvkom, ale môže mať aj pozitívnu izolačnú funkciu. Intenzívne zelené strechy potom môžu slúžiť ako v súčasnej dobe stále obľúbenejšie mestské záhrady. Aké výhody a nevýhody má zelená strecha? Ako ju vybudovať?
Napadlo vás niekedy využiť plochu na streche ako záhradu, kde by rástli kvety, kríky alebo dokonca stromy? Najmä v mestskej zástavbe sa v strechách skrýva obrovský nevyužitý potenciál pre zlepšenie miestneho životného prostredia. Podľa niektorých názorov by stačilo v meste ozeleniť len 5% striech, aby bol výsledný efekt – zlepšenie čistoty a vlhkosti vzduchu, menšie výkyvy teplôt – pozorovateľný.
“Vegetačná strecha vďaka postupnému odparovaniu dažďovej vody zlepšuje miestnu mikroklímu.”
“Zelená strecha sa môže stať miestom odpočinku, alebo len funkčným doplnkom objektu,” dodáva Stanislav Nohavica zo spoločnosti Coleman. Výber zelenej strechy môže mať nielen estetické, ale aj ekonomické a praktické dôvody. Nielenže tento druh strechy môže plniť funkciu doplnkovej tepelnej izolácie, ale zároveň dokáže ochrániť pred mechanickým poškodením a vonkajšími vplyvmi.
Zelená strecha ako prírodný izolant
Ak by sme porovnali výhody a nevýhody zelenej strechy, kladné stránky by jednoznačne prevládali. Okrem toho, že spríjemňuje okolité prostredie, predlžuje životnosť hydroizolácie a celej strešnej konštrukcie, pretože vegetačná vrstva funguje ako izolant – chráni konštrukciu pred výkyvmi teplôt, extrémnymi teplotami a klimatickými zmenami. Vďaka tomu znižuje náklady na údržbu hydroizolácie, a súčasne znižuje náklady na kúrenie. Vegetačná vrstva vzhľadom k svojmu zloženiu tiež tlmí hlučnosť až o 8%.
Zelená strecha plní nielen estetickú funkciu, ale tiež zlepšuje mikroklímu
V prospech vegetačných striech hovorí aj ekologické hľadisko, a to z niekoľkých dôvodov. Jednak vegetačné strechy dopĺňajú stále ubúdajúce zelené plochy, súčasne tiež postupným odparovaním dažďovej vody zlepšujú miestnu mikroklímu (produkuje sa viac kyslíka). Vegetačná vrstva viaže prach a filtruje škodlivé látky, čím prispieva k vyššej kvalite ovzdušia. A v neposlednom rade má vegetačná vrstva schopnosť zadržiavať zrážkovú vodu a vďaka tomu odľahčuje kanalizačnému systému, najmä počas prívalových dažďov.
Zelená strecha vyžaduje vyššie nároky na konštrukciu domu
Každá vec má však aj svoje negatíva. Ani zelená strecha nie je výnimkou. V tejto súvislosti je nutné spomenúť dve veci, a síce vyššiu obstarávaciu cenu a vyššie náklady na realizáciu, ktoré logicky vyplývajú z danej technológie a stavebných postupov. Druhým faktorom je potom vyšší nárok na statiku nosnej konštrukcie stavby. “Musíme uvažovať nielen hmotnosť zeminy samotnej, ale aj jej nasýtenie vodou, ktoré objemovú hmotnosť zeminy dočasne vysoko navyšuje,” podotýka Nohavica. Extenzívna zelená strecha môže byť realizovaná aj na konštrukciách s nižšou únosnosťou do 300 kg na m2. Pre intenzívnu zelenú strechu je potrebná únosnosť konštrukcie od 300 kg do 2000 kg na m2.
Zelená strecha môže vzniknúť aj na streche s vyšším sklonom ako 5 °. Z realizačného hľadiska je preto možné vystavať zelenú strechu aj na šikmej streche (so sklonom do 30 °). S vegetačnou strechou je ale nevyhnutné počítať už pri tvorbe architektonického návrhu a projektu celej stavby. “Zelená strecha je pomerne náročná konštrukcia, ktorá by mala byť dobre zvážená ešte pred realizáciou a nie za pochodu pri stavbe samotnej,” zdôrazňuje Nohavica. Dodatočné dimenzovanie vegetačnej strechy výrazne navyšuje náklady a prináša často veľa problémov spojených so zatekaním do domu alebo hynutím rastlín.
Zelená strecha: Akú vegetáciu vybrať?
Podľa druhu osadenia môžeme strechy rozlíšiť na strechy s extenzívnou strešnou zeleňou, strechy s jednoduchou intenzívnou zeleňou a strechy s intenzívnou zeleňou. Hlavný rozdiel medzi nimi spočíva vo výške substrátu a výberu vegetácie. V prvom prípade sa jedná o strechy, ktoré sú zatrávnené (trávy, skalnice, nízke kríky), výška substrátu na nich dosahuje maximálne 150 mm a nie sú určené pre bežný pohyb osôb. Je vhodná ako pre ploché strechy (sklon od 2 °) tak aj pre šikmé strechy so sklonom do 30 °. Má pomerne nízke obstarávacie náklady a je schopná akumulovať vodu, preto sa u tohto typu strechy väčšinou nebuduje zavlažovanie.
Druhý prípad je prechodnou záležitosťou a jedná sa o strechy s výškou substrátu 150-200 mm. Dominantnými rastlinami sú potom kríky. Strechy s intenzívnou zeleňou vyžadujú vysoké nároky na výber vegetácie zahŕňajúce trávnaté plochy, kríky ale aj stromy. Vzhľadom k tomu sa výrazne zvyšuje aj hrúbka potrebného substrátu, ktorá sa pohybuje od 500 mm, ale nie je výnimkou výška substrátu dosahujúci 2m. Táto strecha si potom logicky vyžaduje vybudovanie závlahového systému a pravidelnú starostlivosť.
Zelená strecha: Kvalitná technológia je základ
Rovnako ako ostatné druhy strešných konštrukcií aj zelená strecha musí byť opatrená nosnou konštrukciou, parozábranou, tepelnou izoláciou, ktorá však v tomto prípade musí mať vyššiu pevnosť v tlaku. Nevyhnutnou súčasťou je aj hydroizolácia, ktorá je v prípade vegetačnej strechy zložená z niekoľkých vrstiev, pričom horná z nich musí byť opatrená atestom na odolnosť voči prerastaniu korienkov, pôsobeniu mikroorganizmov, vplyvu hnilobných procesov a fyzikálno-mechanickému zaťaženiu.
Na zelenej streche môžu rásť aj stromy
Na rozdiel od ostatných druhov striech je zelená strecha obohatená o drenážnu, filtračnú, hydroakumulačnej vrstvu a vrstvu substrátu. Filtračnú vrstvu tvorí najčastejšie polypropylénová geotextília s nízkou nasiakavosťou, ktorá bráni vyplavovaniu jemných častí substrátu do drenážnej vrstvy. Drenážna (napr. pemza, štrk, expandovaná bridlica) a hydroakumulačná vrstva (nasiakavé materiály, textílie, hrubovláknité rašeliny) zabezpečujú dostatok vody rastlinám a odvádza prebytočnú vodu k strešným vtokům. “Schopnosť retencie vody je cca 6 litrů/m2,” dodáva Nohavica. Finálnu vrstvu tvorí špeciálny odľahčený substrát pre strešné konštrukcie, ktorý je nutné obohatiť o zložku (napr. gél) umožňujúce čiastočne zadržiavať vodu.
Druhy zelených striech
Extenzívne zelené strechy
Extenzívna zelená strecha okrem svojich ekologických, izolačných a estetických funkcií už neplní žiadnu inú úlohu. Nie je teda určená k aktívnemu pestovaniu rastlín a všetka vegetácie na nej rastie sama. Extenzívna záhrada je jednoduchšia, kladie menšie nároky na únosnosť strechy a väčšinou nemá zavlažovací systém. Vďaka tomu je nutné použiť odolné rastliny, ako sú skalnice, rozchodníky, kostravy a pod. Výhodou extenzívnych záhrad sú nízke náklady na konštrukciu a údržbu. Rastliny v extenzívnych zelených strechách sa často pestujú v špeciálnych hydrofilných paneloch z minerálnej vlny, ktoré kryje len tenká vrstva substrátu. V takom prípade je samozrejme nutné rastlinám dodávať živiny zvonka. Jedná sa vlastne takmer o hydroponické pestovanie.
Pod panelom sa potom nachádza drenážna vrstva (napríklad nopová fólia), ktorá prebytočnú vodu odvádza na vypustenie, separačná vrstva chrániaca ďalšie prvky skladby strechy, hydroizolácia, tepelná izolácia, a parozábrana.
Intenzívne zelené strechy
V prípade intenzívnych zelených striech sa počíta s bežným pestovaním rastlín. Ide vlastne o záhradu na streche. Okrem rastlín je tu možné pestovať aj menšie stromy a kríky. Intenzívna zelená strecha už predpokladá inštaláciu závlahového systému a vyžaduje pravidelnú údržbu. Tieto strecha bývajú navrhnuté ako pochôdzne, čo so sebou samozrejme nesie aj patričné nároky na ich konštrukciu a únosnosť. Hrúbka vegetačnej vrstvy sa na intenzívnych zelených strechách pohybuje zvyčajne medzi 20 a 80 cm.
Ak zvolíme pre svoj dom vegetačnú strechu, najmä s intenzívnou zeleňou, musíme počítať s neustálou starostlivosťou spojenou s orezom kríkov, kosením trávy alebo občasnú závlahou. “Nie nadarmo sa zeleným strechám hovorí tiež strešné záhrady,” podotýka Nohavica. Zelená strecha je dobrou voľbou, avšak je nutné všetko patrične rozvážiť a prekonzultovať s odborníkmi, ktorí zhodnotia nutné opatrenia.
Autorka článku: Lenka Klimková, redakčne upravené a doplnené
Zdroj: www.nazeleno.cz
RSS
Aktuálne komentáre