Stratégie pre zapojenia vegetácie na stavbách do rozvoja sídel

Autor: Ing. arch. Zuzana Krivošová, FA STU

Úvod do problematiky

Nachádzame sa v situácii, keď väčšina ľudskej populácie žije v meste a za 35 rokov budú v mestách žiť dve tretiny obyvateľstva Zeme. (State of World Population 2011, ii ) Predpokladá sa teda nárast počtu obyvateľov v mestách, rast miest a zároveň súčasným trendom v mestách je zachovávať, v čo najväčšej možnej miere, prírodné prvky. Máme tak viacero možností, akým smerom sa tento vývoj môže uberať. Okrem podzemného urbanizmu, sú možnosti rozvoja miest v horizontálnej rovine, na úkor prírodnej krajiny, vo vertikálnej rovine, zvýšením intenzity zástavby územia a napokon využitím efektívnejších foriem výstavby, ktoré rátajú s integráciou prvkov vegetácie ako súčasťou konštrukcií stavieb. (Kováč, 2009)

Vo využití vegetačných plôch súčasným trendom v zahraničí je adaptácia miest na klimatické zmeny pomocou prírodných prvkov – „zelenej a modrej infraštruktúry“ („green and blue infrastructure“), zníženie teploty v meste, zadržiavanie zrážkovej vody, využitie mestskej vegetácie ako prostriedok k lokálnemu pestovaniu potravín, efektívnejšie využitie verejných mestských priestorov vrátane plôch zelene, čo sú všetko myšlienky udržateľného rozvoja sídel.

Aký by mal byť cieľ a ako systematicky navrhovať a tvoriť stavby spojené s vegetáciou v meste, je otázkou. Zahraničné mestá nám ukazujú, že ekologické, sociálne, psychologické, estetické, klimatické, ekonomické prínosy týchto ekosystémov sú obrovské. Je zrejmé, že je to prínosný spôsob, ako zachovať zdravé, kvalitné prostredie, ako adaptovať mesto na súčasné požiadavky obyvateľov a investorov a situáciu, ktorá sa deje v ľudskom spoločenstve aj v prírode.

Stratégie

Vegetácia v rámci konštrukcií nedosahuje svoj potenciál v meste len tak sama osebe, ale v takom prípade, že verejnosť, laická  i odborná, ľudia, čo rozhodujú o chode sídla, majú informácie potrebné pre jej systémové zapojenie do strategických dokumentov.  Až keď títo ľudia majú jasnú predstavu,  až potom – architekti, krajinní architekti a stavební inžinieri a iní vytvárajú prostredie na základe pokynov, smerníc a legislatívy určenej štátom či mestom. Tieto rozhodnutia závisia od politickej kultúry danej krajiny a od idey, ku ktorej chcú smerovať.

Predstavíme niekoľko stratégií, ktoré zvolili mestá v zahraničí.

Stratégiu mesta chápeme ako súbor nástrojov, ktorými chceme v stanovenom čase dosiahnuť cieľ. Nástroje sa rôznia, najčastejšie sa vyskytujú  tri hlavné:

• regulačné – povinné, na rôznych úrovniach dokumentácie – od štátnej po zonálnu
• finančné  – príspevky, zníženie poplatkov a daní…
• podporné – súťaže, bezplatné konzultácie, informačné semináre, školenia a podobne

Stratégie nachádzame zakotvené v rozvojových dokumentoch, v územných plánoch či iných smerniciach určujúcich chod sídla.

Stratégie zahraničných miest, ciele a nástroje

Stratégie zahraničných miest, ciele a nástroje

Nemecko má silnú tradíciu ochrany životného prostredia a aj politicky silné hnutie Strany zelených, ochotu verejnosti obetovať niektorú časť osobnej autonómie pre verejné blaho. Spoločnosť pre krajinný výskum, rozvoj a konštrukcie – FLL (Forschungsgesellschaft Landschaftsentwicklung Landschaftsbau ), založená v roku 1975 nezávislými odborníkmi ako nezisková organizácia,  prvýkrát publikovala smernice pre dizajn a konštrukcie vegetačných striech v roku 1998.

Vegetačné strechy sú v Nemecku podporované na viacerých úrovniach správy štátu (federálnej, štátnej (Land) a lokálnej), avšak spôsob ich podpory sa mení v závislosti od konkrétneho mesta.

Hlavnými nástrojmi podporujúcimi použitie vegetácie na konštrukciách sú:

• finančná pomoc vo forme dotácií na konštrukciu
• zníženie poplatkov za odvádzanie dažďovej vody
• požiadavka ekologickej kompenzácie
• požadovanie vegetačných striech v lokálnych rozvojových dokumentoch formou regulatívov

Nástroje, ktoré sa uplatňujú v menšej miere, sú súťaže, mediálna podpora, vegetácia na verejných budovách, požiadavka na zníženie ekologického dosahu stavby, hodnotiace systémy (rôzne pre každé mesto). (Ngan, 2004, s. 19 – 29)

Dotácie sú využité len zriedka, najčastejšie sa využíva požiadavka, že nová plochá alebo šikmá strecha s nízkym sklonom prekračujúca istú plošnú mieru, musí byť najmenej čiastočne pokrytá vegetáciou.  (Dunett, Kingsbury, 2010, s. 33, www.fll.de)  Dokument Smernice pre plánovanie, realizáciu a starostlivosť o plochy s vegetačnými strechami vydaný FLL v Nemecku, je modelovým príkladom aj pre iné štáty, ako USA, Kanadu a Britániu, na ktorý sa vo svojich plánovacích stratégiách odvolávajú. (Waldbaum, 2008, s. 60;  Peck, Kuhn, 2003)

Berlín je unikátnym príkladom vlastnej regulácie, ktorá sa vyvíjala od  sedemdesiatych rokov 20. storočia. Najprv využili príspevky na zazelenenie, striech, fasád a dvorov – komunitných záhrad, čo trvalo do deväťdesiatych rokov a neskôr prešli na regulačné nástroje.

V súčasnosti za zníženie odvodu zrážkových vôd nie sú žiadne zníženia poplatkov, ale ak územie nie je napojené na mestský kanalizačný systém, tak nemusí platiť poplatky. Cieľom je kompletne riadiť odvod zrážkových vôd v konkrétnom území, napríklad napojením striech na odvodňovacie priekopy (swale-trench systém). Vegetačné strechy bývajú integrované do miestnych plánov využitia územia (u nás zóny ÚPN). Posledným je použitie ukazovateľa – Biotope Area Factor.

Overovanie účinnosti BAF sa sleduje na mape klimatických zón Berlíne, kde sledujú tri faktory: teplotu vzduchu, vlhkosť vzduchu, vlhkost pôdy. Zdroj: http://www.grabs-eu.org/membersArea/files/berlin.pdf

Motívom na vytvorenie tohto regulatívu bolo zníženie účinkov štruktúr vysokej hustoty na prostredie, za ktoré považujú:

• vysoký stupeň strácania pôdy
• neadekvátne dopĺňanie podzemných vôd dôsledkom odvádzania zrážkových vôd do kanalizačného systému
• nedostatok vlhkosti a prehrievanie ovzdušia
• ustavičné znižovanie počtu domovov pre rastlinstvo a živočíšstvo vyplývajúce z úbytku vegetačných plôch

Biotope Area Factor (BAF alebo BFF – BiotopFlächenFaktor) je regulatív sledujúci práve tieto environmentálne ciele. Platí v centrálnej mestskej zóne a vyžadujú ho v územiach s vytvoreným záväzným krajinným plánom, ktorých je v Berlíne 21. V iných územiach je dobrovoľný a slúži na usmernenie dosahu novej výstavby na existujúce  prostredie.

Mapa zastavaného územia overuje priepustnosť povrchov v percentách a znázorňuje aj rôzne funkčné využitie, zdroj: http://www.grabs-eu.org/membersArea/files/berlin.pdf

Výpočet BAF

BAF = plocha ekologicky efektívneho územia/celková plocha nezastavaného územia

Pre každý typ urbánnej formy je daný cieľový BAF. Nová rezidenčná štruktúra vyžaduje 0,6, nová komerčná štruktúra 0,3. V prípade renovácií cieľový BAF závisí od existujúceho stupňa zastavanosti územia. Pri renovácii v rezidenčnej štruktúre so zastavanosťou polovice územia je cieľový BAF 0,3. Každé ekologicky efektívne územie má svoju charakteristiku a opisov tabuľke, kde je určená jeho príslušná hodnota. Nepriepustné spevnené povrchy (asfalt, betón, strešná krytina a pod.) majú hodnotu BAF 0,0 a vegetácia na teréne má hodnotu 0,5 – 1,0 v závislosti od kvality vegetácie (kroviny a dreviny zvyšujú hodnotu BAF). Do BAF sa započítavajú aj vegetačné steny do výšky 10 m, bez okien, pričom ich hodnota je 0,5. Vegetačné strechy (intenzívne aj extenzívne) majú hodnotu 0,7.  (Calculating BAF, 2012)

Biotope Area Factor (BAF) bol vyvinutý v roku 1980 v západnom sektore Berlína pred zjednotením, a bol predstavený ako záväzný dokument v roku 1994.

BAF je podobné ako iné urbanistické parametre používaný na reguláciu plánovaného rozvoja.

Tabuľka cieľových hodnôt BAF pre rozdielne funkčné využitie, zdroj: http://www.grabs-eu.org/membersArea/files/berlin.pdf

Efektivita tohto regulačného nástroja sa preukazuje pozitívnym ohlasom zo strany architektov a majiteľov pozemkov, kde bol BAF zahrnutý, lebo je ľahký na použitie, kvôli úspore energie , ale aj okamžitému vizuálnemu zlepšeniu kvality prostredia. (Lenk, 2003 In Ngan, 2004 s. 40) Funkčnosť overujú sledovaním paramatrov aktuálnych máp:

Mapy klimatických zón

• Teplotu vzduchu

• Vlhkosť vzduchu

• Vlhkosť pôdy

Mapa zastavaného územia

• rôzne využitie územia

• Priepustnosť povrchov v percentách

Príklady jedného pozemku s rôznym využitím vegetácia a rozdielnou hodnotou BAF bez aj s použitím vegetácie na stavbách zdroj: http://www.grabs-eu.org/membersArea/files/berlin.pdf

Výpočet BAF a hodnoty pre jednotlivé druhy povrchov zdroj: http://www.stadtentwicklung.berlin.de/umwelt/landschaftsplanung/bff/en/bff_berechnung.shtml

Čo  považujeme za faktory úspešného zapojenia takejto stratégie do vývoja sídla:

– Originálne riešenie pre konkrétne miesto

– Strategická koncepcia

– Regulačné nástroje majú väcší dosah na uskutocnenie ciela ako finančné

– Flexibilný a variabilný prístup priniesol výhody pre developerov a architektov

– Medziodborová spolupráca krajinných a mestských plánovačov

– Zapojenie verejnosti

Kolín nad Rýnom je príkladom, ktorý využíva prvé dve z hlavných možnosti podpory vegetačných striech – dotácie na konštrukciu vegetačnej strechy a zníženie poplatkov za odvádzanie dažďovej vody. Obidve sú iniciované a administrované Stadtentwässerungsbetriebe Köln, AöR (Mestský kanalizačný systém). V prípade dotácií sú prihlášky odovzdané na spracovanie mestu Kolín nad Rýnom.

Základným motívom je kombinácia zvýšenia transparentnosti vo financovaní odvodňovacieho systému a starostlivosti o životné prostredie.

Ktokoľvek, kto sa chce pripojiť na verejný kanalizačný systém, pošle prihlášku do Mestského kanalizačného systému, povolenie je súčasťou akéhokoľvek stavebného povolenia. Mestský kanalizačný systém pošle zoznam vhodných dodávateľov. Poplatky sa účtujú od prvého použitia pitnej vody. Poplatok sa odvádzanie dažďovej vody predstavoval v roku 2004 1,10 €/m²/rok, čiže každý meter štvorcový nepriepustných povrchov na pozemku je značná položka v rozpočte majiteľa budovy.

Ak majiteľ chce znížiť poplatky využitím vegetačných striech alebo inými opatreniami, musí dodať  nasledujúce materiály: situáciu (1 : 500 alebo 1 : 250), ktorá preukazuje opatrenia na zníženie odvodov zrážkových vôd, písomnú deklaráciu dodávateľom vegetačnej strechy, potvrdzujúcu „Runoff“ koeficient a vyplnený formulár s názvom Fakty o infiltrácii zrážkových vôd. Formulár obsahuje nasledujúce informácie:

• druh a plochu každého povrchu
• detaily o tom, kde a ako budú nadbytky vody spracované
• detaily navrhovaného systému vsakovania vrátane sklonu strechy, hrúbky a „Runoff“ koeficientu pre vegetačnú strechu
• či žiadateľ má povolenie od vodohospodárskeho úradu na vsakovanie na pozemku
• či navrhovaný odvodňovací systém ovplyvní susediace pozemky
• či existuje nejaké prepojenie medzi vsakovacím systémom a systémom verejnej kanalizácie

Pre stavby sa vyratúva takzvaný „Runoff“ koeficient (Koeficient odchádzajúcej zrážkovej vody) a od toho, aká je jeho hodnota, závisí aj zníženie poplatku.

Hodnota „Runoff“  koeficientu závisí od hrúbky substrátu a sklonu strechy a stanovuje sa podľa nasledujúcej tabuľky:

Koeficient je založený na pozorovaní, kde dážď o objeme 300 l/(s x ha) predtým nasiaknutej streche odtekal počas 24 hodín (FLL, 2002 In: Ngan, 2004, s. 22)

Zníženie poplatku v závislosti od koeficientu:

(Stadt Köln, 2003 In: Ngan, 2004, s. 35)

Cieľom tejto politiky bolo stabilizovanie poplatkov za odvod dažďových vôd, čo sa podarilo, ich hodnoty sa znížili tak, že dosahujú stav z roku 1993. (Stadtentwässerungsbetriebe Köln, 2004 In: Ngan, 2004, s. 35)

Rakúsko

Linec (Linz) je mesto s 190 000 obyvateľmi, z ktorých 11 000 pracuje v chemickom a oceliarskom priemysle. Dôsledkom zaberania poľnohospodárskej pôdy  industriálnymi budovami a znížením počtu vegetačných plôch v meste nastalo rapídne zhoršenie kvality ovzdušia. Výsledkom situácie bolo vytvorenie 1. plánu vegetačných plôch (Green space plan of Linz) v roku 1985. Tento plán sa rokmi obnovuje a je v ňom jasne vyznačené, ktoré územia majú nedostatočný, dostatočný a dobrý level vegetačných plôch. Toto hodnotenie zahŕňa plochu a typ vegetácie, zastavanú plochu, index podlažných plôch a počet podlaží. Tieto územia sú doplnené okrem vegetácie na teréne aj vegetáciou na stavbách. Architekt tak má jasnú predstavu, v akom území začína tvoriť.

Vegetačná strecha na veľkej ploche obchodnéhodomu v Linzi. Zelené strechy sú častejšie na novostavbách než na rekonštruovaných objektoch.(Foto: Nancy Arazan) zdroj: https://picasaweb.google.com/buildgreeninfrastructure/GreenRoofsInLinzAustria#5355897652924830610

V mestských plánovacích nariadeniach je pre nové stavby a rekonštrukcie v meste záväzných niekoľko regulatívov dotýkajúcich sa vegetačných striech:

• Nové budovy na bývanie a ich dostavby s plochou prevyšujúcou 100 m², kde sklon strechy je menší ako 20°, musí byť strecha zazelenená, s výnimkou, ak zostávajúca vegetácia na pozemku bude minimálne 60 % z plochy celého pozemku
• Nové priemyselné a komerčné stavby s plochou prevyšujúcou 500 m²,  kde sklon strechy je menší ako 20° musí byť strecha zazelenená, s výnimkou ak zostávajúca vegetácia na pozemku, bude minimálne 60 % z plochy celého pozemku
• Vegetačná strecha intenzívna má minimálnu hrúbku vegetačnej vrstvy 15 cm a porast musí pokrývať 80 % strechy
• Minimálna hrúbka substrátu a vegetácie v prípade extenzívnej vegetačnej strechy je 8 cm
• Všetky strechy stavieb pod terénom musia byť zazelenené. Najvrchnejšia vrstva vegetačnej strechy má hrúbku minimálne 50 cm a pokrýva 80 % plochy strechy
• Výškový rozdiel hladiny terénu a strechy podzemnej stavby nesmie presiahnuť 60 cm a musí byť skosený a pokrytý vegetáciou, aby vytvoril kontinuitu

Príspevok na konštrukciu ako podporný finančný nástroj sa používa do výšky 30 % z celkových nákladov. Poskytuje sa na nové stavby aj na rekonštrukcie a predstavuje od 13 – 25 eur/m². Príspevok sa zaviedol v roku 1989 a odvtedy do roku 2005 vzniklo 404 nových vegetačných striech. (Maurer, 2006)

Bindermichel Park, vegetačná strecha pokrýva diaľnicu v rakúskom Linzi. 20,000 ľudí sa zúčastnilo slávnostného otvorenia parku v roku 2007 (photo by Nancy Arazan) zdroj:
https://picasaweb.google.com/buildgreeninfrastructure/GreenRoofsInLinzAustria#5356895572007281890

Intenzívne vegetačné strechy sú v lepšom stave a ako extenzívne, najmä z dôvodu žiadnej údržby a nedostupnosti. Podľa magistrátu mesta Linec v roku 2008 bolo v meste 455 striech pokrytých vegetáciou, spolu tvoria 485 000 m² vegetačnej plochy. (Maurer, 2009),

Podľa Edmunda Maurera z magistrátu mesta Linz je úspešná realizácia tejto myšlienky z týchto troch dôvodov:

• povinná regulácia
• finančná podpora
• informovanosť  (Maurer, 2006, In: Waldbaum, 2006, s. 55 – 56)

Švajčiarsko

Krajina, kde hnacím motorom pre rozvoj vegetácie na konštrukciách, hlavne vegetačných striech, je podpora biodiverzity.

Zelená strecha na bazilejskej Hlavnej výstavnej sieni je údajne najväčšia vegetačná strecha vo Švajčiarsku zdroj: http://photos.travellerspoint.com/227935/Basel.jpg

Príkladom je Bazilej, kde sa vegetačné strechy objavili v 70. rokoch 20.  storočia, v 80. rokoch sa rozrástol ich počet a v roku 1996 začala prvá kampaň a na podporu vegetačných striech v meste, založená na vzdelávaní odborníkov a verejnosti. (Kazmierczak, Carter, 2010) Odvtedy sa presadzuje rozvoj vegetačných striech pomocou súborov politických opatrení, konkrétne:

• investovanie do dvoch podporných programov na poskytnutie finančnej podpory pre inštaláciu vegetačnej strechy
• vytvorenie regulatívov garantujúcich, že všetky nové a rekonštruované budovy s plochou strechou musia byť „zazelenené“ aby poskytli hodnotný domov pre niektoré druhy, živočíchov (prevažne bezstavovce), použitím špeciálnych materiálov zahŕňajúce:  miestnu pôdu a rastlinstvo,  hĺbkou substrátu, zahrnutie kopčekov zeminy na podporu života hmyzu, a povinnú konzultáciu s expertom pre všetky strechy s rozlohou väčšou ako 1000 m²
• grant na výskum prínosov ochrany biodiverzity pomocou vegetačných striech. Výsledky týchto štúdií formovali špecifikácie pre stratégiu vegetačných striech v Bazileji,
• súťaž o najlepšie vyzerajúcu vegetačnú strechu

Na streche Výstavnej siene sa nachádzajú aj drevené výtvarné prvky, ktoré boli tvorené v spolupráci s miestnymi artistami a slúžia na podporu biodiverzity.  zdroj: http://photos.travellerspoint.com/227935/Basel_02.jpg

Viac ako 85 000 m² strešnej plochy bolo pokrytej vegetáciou od konca 90-tych rokov 20. storočia, čo činí 15% všetkých plochých striech a výsledkom je úspora energie 4GW/ rok. (Manchester City Council, 2009)

Japonsko

Metropola Tokio, v apríli 2001  uviedla do platnosti  nariadenie, požadujúce vegetačnú strechu s minimálnym podielom vegetácie 20% v prípade:

• nových súkromných budov so zastavanou plochu nad 1000 m²
• verejných budov nad 250 m²

Výhľad zo strešnej záhrady an rezidenčnú štvrť v Tokiu. Tony betónu a asfaltu, tepla a znečistenia z mohutnej dopravy a klimatických jednotiek robia leto v mestách stále teplejšie. Premena holej strechy na strešnú záhradu pomôže regulovať mikroklímu vonku, ale aj vnútri budovy. zdroj: http://img.ibtimes.com/www/data/images/full/2011/12/07/201613-urban-garden-3.jpg

Hlavným dôvodom pre toto rozhodnutie boli vysoké teploty, následkom javu tepelného ostrova v centrálnom meste.

Do roku 2015 by chceli zvýšiť podiel vegetácie v centre z pôvodných 29 (v roku 2000) na 32%.  Zistenie z ministerstva hovoria o znížení teplôt na vegetačných strechách budov o hodnoty vyššie ako 20°C (konvenčná strecha 60 °C, vegetačná 38,6 °C na povrchu, 28,1 °C v substráte). Tokijská Organizácia pre Krajinný a Urbánny  Rozvoj Vegetačných Technológií (Organization for Landscape and Urban Greenery Technology Development) odhaduje, že keby bola polovica striech pokrytá vegetáciou, letná teplota by klesla o 0,84 °C, premietnuté do finančnej úspory za klimatizáciu 110 miliónov jenov denne.   (Trautlein, 2003)

Grafické znázornenie poobedňajšej teploty v meste oproti okolitej krajine. Obrázok je známy aj ako Efekt tepelného ostrova (Urban heat Island Effect), čo jav vlastný mestskej zástavbe, pri ktorom dochádza v meste k značne vyšším teplotám vzduchu ako v okolitej krajine. Teplotný rozdiel vnútri mesta oproti okoliu definuje intenzitu tepelného ostrova. Hlavnou príčinou je zvýšený podiel asfaltových a betónových a iných plôch, ktoré nemajú schopnosť premeniť slnečnú energiu na inú formu energie, ale ju skôr absorbujú a sálajú tak teplo do okolia. Ďalšou príčinou sú úniky tepla cez konštrukcie stavieb.
zdroj: http://healthyurbanhabitat.com.au/responding-to-the-urban-heat-island-optimising-the-implementation-of-green-infrastructure/

Kanada, USA

V Severnej Amerike  sa v prvom desaťročí tohto storočia vyformovalo viacero stratégií na podporu vegetácie na konštrukciách v meste. Dôvodom bol najčastejšie efekt tepelného ostrova a zhoršenie kvality ovzdušia. Takými mestami sú New York, Portland, Seattle a Chicago v USA a Montreál, Toronto, Vancouver či Waterloo v Kanade.

Cieľmi, ktoré si mestá stanovili sú:

• zlepšenie manažmentu vody (Toronto, Waterloo, New York)
• zlepšenie kvality ovzdušia (Toronto, Waterloo, Chicago)
• zníženie odtoku dažďových vôd (Vancouver)
• zlepšenie kvality prostredia (Vancouver)
• zníženie efektu tepelného ostrova (Chicago, Vancouver, New York)
• zníženie znečistenie dažďových vôd (Portland)

Spôsob akým sa ich stratégie uplatňujú do zákonov sú podobné európskym. Vytvorené konštrukčné štandardy vychádzajú z nemeckých FLL smerníc. (Lawlor, 2006) V tabuľke – Stratégie zahraničných miest, ciele a nástroje (Krivošová, 2012) je zoznam  miest, s  nástrojmi a dokumentmi, ktoré  na reguláciu využívajú.

Záver, zhodnotenie

Dôvodom využitia vegetácie na stavbách je v každom z uvedených  prípadov zlepšením kvality prostredia. Ciele, ktoré si mestá a štáty volia, možno zhrnúť do týchto hlavných kategórií:

• Ekologické – zlepšenie kvality ovzdušia, zníženie teploty v meste, podpora biodiverzity, zníženie odvodov zrážkových vôd, adaptácia na klimatické zmeny
• Finančné – zníženie odvodov zrážkových vôd, zníženie energetických nákladov na prevádzku budov, pestovanie potravín v meste
• Sociálne – zlepšenie kvality obytného prostredia, vytváranie komunitných priestorov
• Estetické – zvýšenie urbánnej estetiky

Odborníci a municipalita v mestách, kde sa takáto politika používa už niekoľko rokov, sú inšpiratívnym zdrojom aj pre naše mestá. Ukazuje, aký je trend navrhovania sídelnej vegetácie a využitia spojenia architektúry a vegetácie.

Svoje argumenty pre tento typ humanizácie prostredia podkladajú odborníci predovšetkým z oblasti ekonómie a ekologie. Dôležitosť urbánnej estetiky je však rovnako ďalekosiahla, lebo krása má silu pritiahnuť obyvateľstvo do priestorov a podporuje sociálny život. Tam, kde sa v priestore nič krásne nenachádza, územie degraduje a ľudia do neho vstupujú len v prípade nevyhnutnosti. (Scruton, 2012) Na to by sme ako architekti a tvorcovia priestoru mali pamatať aj pri tvorbe vegetácie na konštrukciách budov. Môžeme ho tak považovať aj za spôsob, ako zvýšiť atraktivitu miest.

Pre nás ako dizajnérov mesta je kľúčový aj fakt, že nie všetko súvisiace s tvorbou prostredia musí byť nevyhnutne ukotvené len v územnom pláne alebo v nejakej forme regulácie, ale na zlepšenie kvality priestorov sú aj iné spôsoby. A vyžadujú aj informovanosť a záujem zo strany verejnosti.

Bibliografia

Calculating BAF, webstránka mesta Berlín, [online] [citované 30. 4. 2012] zdroj: http://www.stadtentwicklung.berlin.de/umwelt/landschaftsplanung/bff/en/bff_berechnung.shtml

DUNETT, Nigel – KINGSBURY, Noel: Planting green roofs and living walls. 2. vydanie, Londýn, Timber press 2010. 328 s.

KAZMIERCZAK, Aleksandra – CARTER, Jeremy: Basel, Switzerland: Building regulations for green roofs, prípadová štúdia, GraBS projekt 2010, [online] [citované 8. 1. 2012], zdroj: http://www.grabs-eu.org/membersArea/files/basel.pdf

KOVÁČ, Bohumil: Zeleň v mestách – a ako ďalej… In: Eurostav: odborný časopis z oblasti stavebníctva a architektúry roč. 15, č. 1  – 2. s. 16 – 19.

LAWLOR, Gail a kol.: Green Roofs, A Resource Manual for Municipal Policy Makers, Kanada, CMHC 2006. 24. [online] [citované 25.1.2012], zdroj:  http://commons.bcit.ca/greenroof/publications/resource_manual.pdf

MAURER, Edmund: Green Roof in Linz, Municipality Linz, Planning Departement, 2006, príspevok na konferencii Green Roof Conference 2006 v Sheffield-e, [on line] [citované 30.4.2012] dostupné na: http://www.green-roof.group.shef.ac.uk/Greenfoofppts.htm

MAURER, Edmund: Green roof city Linz, Municipality Linz, Planning Departement, Apríl 2009, [online] [citované 24.1.2012], zdroj: http://www.ma22 herbsttagung.at/downloads/gruendach/LinzGruendach09.pdf

NGAN, Goya: Green Roof Policies: Tools for Encouraging Sustainable Design, 2004, [online] [citované 30.4.2012], zdroj: http://www.gnla.ca/assets/Policy%20report.pdf

PECK, Steven – KUHN, Monica: Design Guidlines for Green Roofs, Toronto, Ontario Association of Architects; Ottawa, CMHC 2003. 22 s. [online] [citované 30.4.2012], zdroj:  http://www.cmhc.ca/en/inpr/bude/himu/coedar/loader.cfm?url=/commonspot/security/getfile.cfm&PageID=70146

SCRUTON, Roger: A Plea for Beauty: A Manifesto for a New Urbanism, Society and Culture Outlook 3/2012, American Enterprise Instutute for Public policy Researsch, [online] [citované 14.5.2012] zdroj: http://www.aei.org/files/2012/03/29/-a-plea-for-beauty-a-manifesto-for-a-new-urbanism_153507521391.pdf

TRAUTLEIN, S: Seeing Green. Metropolis, Tokyo. Publikované 11.6., 2003 [on line] [citované 8.1.2012] dostupné v archíve na: http://archive.metropolis.co.jp/tokyo/485/feature.asp

United Nations Population Fund: The State of World Population 2011. 2011 [online, 30.4.2012], zdroj: http://foweb.unfpa.org/SWP2011/reports/EN-SWOP2011-FINAL.pdf

WALDBAUM, Hanna: Green roofs for urban agriculture, What is required to support their implementation in the UK?, Londýn, University of East London, 2008, 154 s., [on line] [citované 30.4.2012] dostupné na: http://www.brightonpermaculture.org.uk/files/waldbaum-thesis.pdf

<

Mohlo by Vás zaujať:

Mrakodrap vo Varšave bude merať 200 metrov ISOVER LAM – revolučné lamely pre ploché strechy Kinetickú energiu ako zdroj elektriny využijú v Indii Český AIR House pre Solar Decathlon 2013