Architekt: ing.arch. Martina Semal Kubinská a Pierre Semal Arch.DPLG
ZADANIE
Investor mal o dome jasnú predstavu: mala to byť kópia klasickej slovenskej drevenice na murovanom prízemí s priebežným balkónom –„dom ako z Perinbaby.“ Zároveň chcel mať v dome veľa svetla a zachované súkromie. Požiadavky boli trochu kontraverzné. Máme radi ľudovú architektúru, klasické tradičné materiály a postupy, ekológiu, súčasnú funkčnosť, minimalizmus, jednoduchosť, skromnosť, a hlavne bioklimatickú architektúru. Skusili sme to zladiť. Pozemok v Blatnici bol už kúpený.
BLATNICA a jej ľudová architektúra ako zdroj inšpirácie
Blatnica si napriek zmeneným životným podmienkam obyvateľstva po 2. sv. vojne, zachovala svoj šarm a charakteristický ráz. Cítili sme to ako výzvu: pristupovať s novými zásahmi do tohto urbanistického celku veľmi obozretne, s rešpektom voči tradičnej historickej zástavbe, jej architektúre i urbanistickej štruktúre a pozerať sa naň i ako na bohatý zdroj inšpirácie.
POZEMOK a jeho prírodné špecifiká
Stavebný pozemok sa nachádza v okrajovej časti obce. Pôvodne viacero pozdĺžnych parciel – záhumienkov bolo zlúčených a rozdelených na väčšie stavebné parcely, ktoré sú prístupné zo severozápadnej strany poľnou cestou. Naoko rozľahlá plocha 2 300 m2 však pre nás ako architektov nepredstavovala úplnú slobodu. Podrobnejšie prieskumy pozemku prekvapili aj majiteľov faktom, že cezeň okrem blízkeho elektrického vedenia vedie aj hlavný vodovod zásobujúci Martin a optický kábel. Tento fakt reálne zmenšil stavebný pozemok na väčšiu polovicu. V každom prípade nám miesto stavby učarovalo, a tak napriek týmto technickym prekvapeniam sme zrástli s pozemkom a jeho krásnymi výhľadmi. Na južnej strane Veľká Fatra s kopcami Tlstou a Ostrou a zo severu za poľami Martinské hole. Poľnú cestu lemujú bresty a lipy – nádherné storočné dominanty, ktoré dávajú miestu neobyčajné čaro i dušu. Prechodili sme opustené pole a pozorovali každú rastlinku. Za pár rokov sa tu stihli udomácniť trnky, baza, šípka, lieska i jabloň. Videli sme v týchto rastlinách kostru budúcej divokej záhrady.
ZÁHRADA ako priestorotvorný prvok
Pri návrhu sme vychádzali z dôležitých krajinných prvkov: rozľahlý pozemok s výhľadmi, rozdelený na dve časti poľnou cestou, ktorej trasu sme zachovali. Východná časť je krajinným prvkom – divokou lúkou s olemovaním živým plotom a brezovým lesíkom. Zo strany cesty sme ponechali významný masív kríkov – prevažne trniek. Od obytnej časti pozemku je táto časť oddelená priekopou.
Západná polovica pozemku je obytná. Sú tu umiestnené dve hmoty objektov – obytnej časti a garáže. Spolu vytvárajú vstupné nádvorie, ktoré je pohľadovo chránené od cesty aj susedného rodinného domu. Tento priestor je z východnej strany uzavretý štvorcom so studňou, typickou slivkou, kvetinami a lemovaním živými plotmi. Časť záhrady pred nádvorím je vysadená ovocnými stromami.
Situácia a organizácia týchto zón na pozemku predchádzali návrhu vnútornej dispozície domu.
Architektúra DOMU
Rodinný dom je pozdĺžny, umiestnený rovnobežne s prístupovou komunikáciou. Objekt je oddelený od cesty klasickým dreveným plotom, ktorý vytvára bariéru medzi súkromným a verejným priestorom. Prístupovou cestičkou sa dostávame popri ružovej záhradke s nízkym plotom na dláždené nádvorie, ktoré je uzavreté zo západnej strany garážou. Pri návrhu sme sa inšpirovali typickou slovenskou architektúrou, objektami zvyčajne radenými za sebou. Tvaroslovie nám pripomína ľudový dom s kamenným murovaným prízemím a zrubovou nadstavbou s balkónom pod prečnievajúcou strechou, no veľkosť a rozmiestnenie okenných otvorov hovorí skôr o súčasnom tvarosloví., ktoré vychádza z nových požiadaviek na členenie a funkciu vnútorných priestorov.
Rodinný dom je koncipovaný ako bioklimatická stavba, ktorá v najväčšej možnej miere využíva prírodné danosti prostredia. Obytné časti sú orientované na južnú oslnenú stranu. Južná fasáda má väčšie presklenia, čo nám prináša tepelné zisky v zimnom období. V lete fasádu zatieňuje presah sedlovej strechy a priebežného balkóna. V severnej časti domu sú umiestnené podružné miestnosti ako sklady a sociálne zariadenia, vytvárajú izolačný filter. Otvory majú minimálne rozmery, aby sme sa vyhli tepelným stratám.
Dom je rozdelený na dve dispozičné časti. Časť A na východnej strane je hlavnou obytnou časťou slúžiacou na trvalé bývanie. V západnej časti je časť B využívaná ako hosťovská ubytovacia časť. Hlavná obytná časť má murované prízemie a poschodie zo zrubovej drevenej konštrukcie. Má veľmi dobré tepelnoizolačné vlastnosti a dostatočnú akumulačnú schopnosť. Časť B je skôr koncipovaná ako dočasné bývanie. Je postavená z drevenej rámovej konštrukcie s izoláciou zo slamených balíkov. Fasáda je materiálovo odlíšená, obložená zvislým obkladom z červeného smreku. Hlavná obytná časť má priznaný hranený smrekový zrub na podmurovke s bielou omietkou.
Dispozícia
A
Do hlavnej obytnej časti domu vstupujeme zádverím z nádvoria. Obytná časť je otvorený priestor s kuchyňou, jedálenskou časťou a schodiskom. Tomuto priestoru dominuje a zároveň oddeľuje sedenie od stolovania masívna kachľová pec. Obytná hala je spojená s exteriérom vizuálne a komunikačne. Denná zóna je v lete rozšírená o priestor drevenej terasy naväzujucej na bylinkovú záhradku.
V pohľadovej osi obytného priestoru sa priestor otvára do kvetinovej záhradky cez veľké sedacie okno s dreveným olemovaním, ktoré týmto vytvára ilúziu farebného, stále sa meniaceho obrazu.
Na poschodí sú spálne, ktoré nadväzujú na priebežný drevený balkón. Okná v izbách využívajú krásne výhľady nielen ako zdroj svetla, ale aj ako dekoračný prvok.
B
Hosťovská časť má samostatný vstup zádverím so schodiskom. Na prízemí je obytná hala s kuchyňou, na poschodí dve izby s hygienickým zázemím. Schodisko a komunikáciu presvetľuje veľké sedacie okno.
Materiál a ekológia
Stavba bola postavená ako ekologická s ohľadom na klimatické danosti prostredia a na požiadavky budúceho užívateľa. Naším cieľom bolo, vyhnúť sa ropným materiálom a produktom nebezpečným pre životné prostredie.
Dom stojí na betónových základoch.
Dve časti objektu sú výrazovo aj konštrukčne oddelené. Hlavnú obytnú časť tvorí zrub na tehlovej podmurovke.
Nosná konštrukcia ubytovacej časti je z drevenej rámovej konštrukcie a izoláciu tvoria balíky slamy.
Konštrukcia priečok je buď z pálenej tehly alebo dreva s izoláciou z drevovláknitých dosiek Hofatex. Deliace priečky sú z Rigiduru, doplnková izolácia v podlahe z expandovanej hliny – Liaporu. Strešná krytina hliníková. Výplne otvorov sú zo smrekového dreva. Drevený obklad na slamenej časti je z červeného smreku bez povrchovej úpravy. V interiéroch bol použitý ľanový olej a včelí vosk.
Vykurovanie je zabezpečené akumulačnými kachľovými pecami v každej časti objektu, doplnené elektrickým ohrevom vody, keďže pripojenie na plyn tu nebolo možné. Vetranie je pomocou rekuperačnej jednotky.
Rodinný dom je závislý od vlastnej studne, preto nie je prípustné, aby sa na pozemku používali pesticídy a umelé hnojivá, rovnako ako náterové hmoty, ktoré môžu pozemok znečistiť. Dažďová voda je zvedená do hĺbkových dažďových priekop a odpadová voda do žumpy.
Interiér domu trvaloudržateľnej architektúry
Už pri začatí prác na projekte sme mali s investorom spoločnú myšlienku zariadiť tento moderný dom inšpirovaný ľudovou architektúrou sčasti pôvodným historickým ľudovým nábytkom a doplnkami. Nezastavili sme sa iba pri ľudových truhliciach, upútali nás aj kusy nábytku z neskoršieho obdobia 20. storočia. To nám umožnilo využiť už existujúce kusy namiesto nákupu nových. Mnohé z doplnkov a nábytkov sme doslova vytiahli z odpadkového kontajnera, vyčistili ich a opravili.
A tak je strohý interiér – kde prevažujú hladké biele plochy, farba dreva a hladeného betónu – doplnený eklektickou zmesou súčasného a historického mobiliáru, objektmi, z ktorých každý má svoju históriu: od vyradených svietidliel zo zborovne základnej školy cez cestovnú truhlicu z domu starej mamy až po český porcelán z martinského bazáru. Chceli sme zladiť moderný ornament cementového obkladu s čičmanskou truhlicou, vytvoriť nový dom, ktorý dýcha históriou a rozpráva príbehy o Slovensku ľuďom, ktorí prišli z cudziny.
Čas
Ešte pár rokov potrvá, kým živé ploty narastú a obkolesia farebnú, zdivočenú záhradu a kým tento dom zosivie do prirodzenej nenápadnej krásy.
Projekt: 2009
Realizácia: 2012
Úžitková plocha: 166m2
Zastavaná plocha: 130m2
Obostavaný priestor: 1079m2
Ing. arch. Martina Semal Kubinská
LABOKUB Lille France
Dobrý deň,
veľmi sa mi páči tento domček – drevenica.
Moja otázka je: koľko asi stojí takáto stavba a či by ste mi vedeli poradiť, kto by ju vedel realizovať.
Ďakujem.
Prosim Vás
Kto realizoval uvedenú stavbu.
Informácie mi prosim Vás pošlite na email- AlexanderKovac0@centrum.sk
Alebo kontanktujte ma na fb:https://www.facebook.com/alexander.kovac.311
Ďakujem.
Dobr den,
prosim ozvite sa pani Kubinskej na: semal.kubinska@gmail.com
…Rodinný dom je závislý od vlastnej studne, dažďová voda je zvedená do hĺbkových vsakov, odpadová voda do žumpy, preto nie je prípustné, aby sa používali na pozemku pesticídy a umelé hnojivá, rovnako ako náterové hmoty, ktoré môžu pozemok znečistiť.
Rodinný dom je závislý od vlastnej studne, preto nie je prípustné, aby sa na pozemku používali pesticídy a umelé hnojivá, rovnako ako náterové hmoty, ktoré môžu pozemok znečistiť. Dažďová voda je zvedená do hĺbkových dažďových priekop a odpadová voda do žumpy…
..opravte si to 😉 nie, nezdupľoval som to ja, ale v članku editor 🙂
Dakujem, opravene. Autorka nam poslala novy text a pri upravach nastala chybicka…
Ak sa môžem opýtať jednu vec, pretože uvažujem o niečom podobnom. Prerobiť starú drevenicu s humnom v podobnom duchu, len by ma tak všeobecne zaujímalo že či taká rekonštrukcia v takomto duchu nie je drahšia alternatíva ako postaviť to celé ako nové? Vopred ďakujem za odpoveď.
Podla mna je velmi tazke odhadnut skutocne naklady na rekonstrukciu. Treba presne analyzovat stav existujuceho objektu…. Ako ochranca architektonickeho dedicstva vam nemozem poradit existujuce stodoly zburat, je urcite mozne najst vyhovujucu alternativu. Odporucam vam obratit sa na architekta vo vasom okoli, ktory ma s rekonstrukciami drevenych stavieb skusenosti. Jeto urcite vyzva!
Martina Semal Kubinska (autor daneho projektu)
dobry den, lepsie spolupracovat s architektom. niektore veci si vyzaduju odbornu komunikaciu.