Drevený mrakodrap vo Viedni

(c) OLN OFFICE LE NOMADE

Na jeseň začne vo Viedni-Aspern výstavba budovy, ktorá bude so svojimi 84 metrami najvyššou drevostavbou na svete. Ako sa ale podarí stavať tak vysoko? A čo požiarna bezpečnosť?

“Čo vytvára sekvoja, zabezpečujeme tiež,” hovorí statik Richard Woschitz. Tento úctyhodný strom, ktorý býva vysoký viac než sto metrov je pre neho inšpiráciou. S 84 metrami ale teraz pracuje vo Viedni na najvyššom drevenom mrakodrape sveta. Pod skratkou HoHo (Holz-Hochhaus) vzniknú v novej viedenskej štvrti Aspern tri veže. Najvyššia s 24 podlažiami, a potom dve menšie, ktoré ich budú mať šestnásť a jedenásť. Technické skúšky sú už vo veľkej miere dokončené a na jeseň môže začať 20 mesačná výstavba.

Ale ako je možné stavať s drevom do takej výšky? Tak, že sa okrem dreva použijú aj iné materiály, predovšetkým betón. Koncept vyzerá jednoducho, ale je geniálny, hovorí statik. Namiesto tradičnej drevenej výstavby bude dom vystužený betónovým jadrom, na ktoré sa napoja drevené časti, ako napríklad nosníky z glulamu (lepené lamelované drevo) alebo stropy z masívu. Stavební inžinieri a architekti sa rozhodli pre takzvaný hybridný stavebný systém, aby vyhoveli všetkým potrebným požiadavkam. V konečnom dôsledku pozostáva HoHo od prízemia vyššie predsa len zo 75 % z dreva. Bude to viditeľné na stropoch a obvodových stenách, textúra fasády má pripomínať kôru stromu.

Skoro ako v Ikei

Na prepojenie drevených stĺpov a betónových prvkov vypracoval Woschitz, ktorý taktiež vyučuje na Technickej univerzite vo Viedni, vlastné systémové uzly: “Podobne ako v Ikei sme potrebovali spôsob, ktorý by držal diely spolu.” Woschitzovo riešenie je ale viac pružnejšie než u švédskeho výrobcu nábytku. To umožňuje modulárny systém, priestory môžno takto naďalej meniť a transformovať podľa potreby.

Ambicióznej stavbe predchádzali mnohoročné vývojové práce. Vedúci testovacieho, inšpekčného a certifikačného orgánu hlavného mesta Viedne, MA 39, Georg Pommer, skúšal modely stavebných prvkov mierky 1:1 v obrovskej výskumnej peci. Museli vydržať minimálne 90 minút – tak dlho, kým hasiči neuhasia oheň. To je predpísané pre každú budovu. “Drevo nezhorí tak ľahko, ale uhoľnatie,” hovorí Pommer. Kým oceľová konštrukcia s teplom mäkne, uhlie ešte záťaž znesie. Aj toto skúmal Pommer so svojim tímom v laboratóriu.

Viac na: www.hoho-wien.at/

Mohlo by Vás zaujať:

Drevený mrakodrap Egyptský mrakodrap z odpadu Mrakodrap vo Varšave bude merať 200 metrov Mrakodrap, ktorý zrecykluje vlastný odpad