To, že aj farmárska stodola s obilím môže byť ekologická, ukazuje nový komplex na jednej z fariem v okrese Goshen v štáte Kentucky (USA) z dielne domáceho ateliéru De Leon and Primmer Architecture Workshop. Ten poskytne dostatok miesta nielen pre zožaté obilie či osivo, no poslúži aj pre servis zariadení či doplnenie paliva. Projekt ako prvý uplatnil kritériá energetického a environmentálneho dizajnu (Leadership in Energy & Environmental Design – LEED) na poľnohospodársku stavbu. Dokonca bol navrhnutý aj na zlatý certifikát LEED.
Stavba vychádza nielen z potrieb farmy, ale zohľadňuje i klímu a špecifiká krajiny. Autori použili klasické stavebné metódy a bežné materiály, tak aby výsledok bol nielen ekologický, ale aj ľahko udržiavateľný a nevyšiel draho. Na stavbu boli využité lokálne či regionálne dostupné materiály, čo tiež ovplyvnilo konštrukciu a jej konečný vzhľad. Okrem toho stavba využíva vzájomné prepojenie medzi miestom a dizajnom, tak aby bola dostupná veľkokapacitným poľnohospodárskym zariadeniam. Výsledkom sú dve veľké stodoly a silo na obilie.
Spotreba vody na farme je minimálna. Pestujú sa tu totiž pôvodné a regiónu prispôsobené druhy a odrody, takže dodatočné zavlažovanie nie je potrebné. Dažďová voda sa tak využíva na doplnenie miestnych zdrojov. Odvádzajú ju naklonené štrkové povrchy do dvoch „dažďových záhrad“ vysadených pôvodnou vegetáciou. Okrem toho autori nahradili klasické strešné odkvapy plytkými betónovými priehlbinami. Tie navádzajú dažďovú vodu priamo do zberných bazénov.
Dve základné budovy komplexu – teda stodoly A a B, sú umiestnené tak, že vytvárajú priestor pre prácu na dvore. Tiež maximálne využívajú prirodzené svetlo.
Stodola A je vlastne plne zatvorený sklad. Je postavená zo štandardných prefabrikovaných drevených nosníkov. Tie sú potiahnuté zvlnenými kovovými panelmi. Budova má otvárateľné okná na celú svoju výšku, ktoré vynikajúco prepúšťajú svetlo, ventilujú a tiež poskytujú výhľad na farmu.
Stodola B je veľká zakrytá šopa. Používa sa ako úložný priestor pre seno i zariadenia. Je pokrytá mriežkou z bambusu vypestovaného len 35 kilometrov od farmy. Bambusové snopy sú použité aj na oba konce stodoly, čo nebráni prirodzenej ventilácii potrebnej na sušenie sena. Ide o otvorenú stavbu, pred vetrom ju chránia betónové odvodňovacie kanály pod jej strešnými odkvapmi. Tie tiež stavbu stabilizujú.
Projekt používa prevažne pasívne formy kúrenia a chladenia, no na preklenutie extrémnejšieho počasia sú pripravené aj niektoré konvenčné prístupy. Ide napríklad o ohrev vody bojlerom na drevo s propán-butánovým záložným zdrojom, pričom sa využíva odpadové drevo z farmy. Využíva sa tiež ventilácia celej budovy či fluorescentné svetlá na senzoroch a časovačoch.
Viac na:
http://www.archdaily.com/100573/mason-lane-farm-de-leon-primmer-architecture-workshop/
RSS
Aktuálne komentáre