Architekt: Georg W. Reinberg
Architekturbüro Reinberg ZT GmbH
Lindengasse 39/10, A-1070 Wien
Tel: +43 – (0)1 – 524 82 80
Fax: +43 – (0)1 – 524 82 80
e-mail: architekt@reinberg.net
http://www.reinberg.net
spolupráca: DI Ursula Schneider
Adresa: A-5020 Salzburg, Szandor-Vegh-Str. 6, 8, 10, 12, 14, 16, 20, 22, 24, 26, 28
Stavebník: GSWB“ (Gemeinnützige Salzburger Wohnbaugesellschaft GmbH)
Špecialisti:
stavebná technika: RFG Engineering GmbH, Salzburg
stavebná fyzika: Rothbacher, Zell am See
solárny koncept: Steinbeis Transferzentrum, Stuttgart
počítačové simulácie: Steinbeis Transferzentrum, Stuttgart
Trans Solar, Stuttgart
prof. Faninger, Universität Klagenfurt
Priebeh prác: návrh (1.miesto vo vyzvanej architektonickej súťaži): 1993, vypracovanie projektu: 1993-1998, realizácia: 1998-2000
Štatistika
61 bytov (obytná úžitková plocha: 4 654 m2, obostavaný objem: 29 240 m3) a solárna energia (410 m2 kolektorov, 100 000 l zásobník). Veľkosť pozemku: 9 476 m2, zastavaná plocha: 2 575 m2.
Materiálové riešenie
– steny: 25 cm priečne dierované tehly so 14 cm izolácie, omietka
– stropy a strechy: betón s 25 cm izolácie
– drevené okná a dvere, zimné záhrady: drevo, zasklenie: U=0,4 W/m2K (západné presklené plochy), U=0,9 W/m2K (ostatné okná), U=1,3 W/m2K (zimné záhrady)
Južné priečelie objektu „4“
Južné priečelie objektu „3“
Popis projektu
Stavebný zámer pre pozemok južne od ulice Georg von Nissenstrasse poskytoval pre plánovanie výnimočné podmienky:
– okrajová poloha medzi zastavaným územím a voľnou krajinou (na juhu a západe)
– plné preslnenie
– neobyčajné krajinné podmienky (pohľad na Untersberg, cez rovinu barín na Stauffen a k Moosstrasse)
– vzťah k mestu Salzburg (výhľad na pevnosť zo 4. poschodia severným smerom)
Vypisovateľom súťaže bola navyše podporená realizácia ekologicky vysoko efektívnych projektov
Základnými ideami projektu boli:
– orientácia súboru k južne položenému Untersbergu a zároveň otvorenie budov ku slnku (pasívne získavanie energie)
– otvorené zástavby k barinám a zahrnutie tohto územia do celkovej koncepcie (západným smerom)
– výškové odstupňovanie budov od juhu k severu, aby vyššie severné budovy získali výhľad na mesto (pevnosť)
– priame, jednoduché a vďaka tomu cenovo výhodné stavebné štruktúry, ktoré umožnia jednoduché zásobovanie a čistenie.
– použitie ekologického a energetického konceptu: pasívne využitie slnečnej energie, čistenie dažďovej vody na pozemku, vlastné kompostovanie, veľmi vysoká miera zateplenia, masívna hrubá stavba (pre ukladanie pasívnych solárnych ziskov a letné chladenie), zelené strechy k zadržiavaniu dažďovej vody, veľké solárne zariadenie so zásobníkom, plochy pre fotovoltaiku, kontrolované vetranie s rekuperáciou tepla
Situácia
Pôdorys stavebnej časti „2“
Urbanistický koncept
Vzájomné pravouhlé severné a východné objekty vymedzujú súbor proti rozptýlenej okolitej zástavbe. Naproti tomu sa štruktúra otvára k nezastaviteľnému barinatému územiu na západe. K juhu orientované rady zachovávajú voľný výhľad na západ a nechávajú prírodu prestupovať súborom. Krásny južný výhľad je využitý vďaka južnej orientácii domu a severojužných orientácií hlavných prístupových ciest.
Dopravné napojenie, prístupnosť
Východiskovým bodom vstupu do súboru je malé priestranstvo v severovýchodnom vstupnom priestore. Tu je umiestnený energetický zásobník a zberné miesto odpadov. Odtiaľ smeruje k juhu hlavná prístupová cesta, ktorá umožňuje medzi radami domov pohľady na západ do voľnej krajiny. Táto cesta je lemovaná dlhou lavičkou, ktorá ukrýva otvory pre prívod čistého vzduchu do podzemných garáží, oddeľuje predzáhradky patriace súbežným radom domov od chodníka a nabáda k pobytu vonku. Od tejto hlavnej komunikácie vedú chodníky k vstupom do jednotlivých domov.
Energetická koncepcia
Hlavná časť energetickej koncepcie je dobre izolovaný obvodový plášť budovy.
Pasívne využitie slnečnej energie – severojužne orientované domy sú (s výnimkou budov s kolektormi) koncipované tak, že vyššia strana budovy je otočená k juhu (pultové strechy) a zároveň je zamedzené vzájomnému zatieneniu. Dosahuje sa tým to, že aj pri nízkej zimnej polohe slnka je využité takmer všetko slnečné žiarenie dopadajúce na pozemok. Domy získavajú slnečné teplo priamo (rozsiahlymi južnými presklenými plochami) alebo cez zimnú záhradu. Zimné záhrady sú v prípade rôznych typov domov riešené rozdielne: ako predsadený dvojpodlažný objem, patriaci vždy k dvom susedným bytom, zaujímajú celú južnú frontu radu alebo sú, ako v prípade východo západnej rady, umiestnené na streche.
Efektivita zimných záhrad bola zvýšená tým, že sa cez ne privádza do bytov čerstvý vzduch pre automatické vetranie. Tak sú využité solárne zisky vrátane nepatrného difúzneho žiarenia. Zároveň sa vďaka tomuto systému vracia do interiéru teplo, ktoré do zimnej záhrady uniká južnou masívnou stenou. Tepelný prínos zimnej záhrady je podľa výpočtu v programe TRNSYS zhruba 23% .
Schéma aktívneho a pasívneho solárneho systému
Aktívne solárne zisky
Slnečné kolektory sú inštalované na streche severnej budovy. Tá tvorí jednoliatu južne orientovanú plochu. Tým sú vylúčené náklady na prestupy a náklady na tradičnú krytinu. Tým, že je strecha sklonená k juhu, vznikajú v horných podlažiach priestory s výhľadom na pevnosť Hohen Salzburg. Solárny systém pozostáva zo 410 m2 kolektorov a zásobníkov s objemom 100 m3. Zásobník tejto veľkosti sa stáva samostatnou architektúrou – umiestnením ku vstupu do súboru bol z neho urobený jeden zo symbolov tohto ekologicky motivovaného projektu.
Vetranie
Automatická vetracia jednotka nasáva použitý vzduch z miestností hygienického zázemia a získané teplo predáva cez výmenník čerstvému prívodnému vzduchu.
Úbytková spotreba energie
35% celkovej spotreby tepla (voda, vykurovanie) je pokryté aktívnym solárnym systémom. Zostatková potreba tepla je pokrytá centrálnym plynovým kotlom (36kWh/m2 vykurované podlahové plochy)
Južné priečelie objektu „4“
Južné priečelie objektu „3“
Typy budov
Stavebná časť 1: radové domy tvoria najjužnejší rad. Majú obývaciu izbu, kuchyňu a WC v prízemí, 3 izby a kúpeľňu na 2.poschodí. Zhruba polovicu južnej fasády zaujíma zimná záhrada
Stavebná časť 2: v tejto dvojpodlažnej budove sú tak ako na prízemí, tak aj na poschodí byty s tromi miestnosťami (ev. štyrmi na západnej strane). Celú južnú stranu tvorí zimná záhrada. Aby neboli miestnosti na prízemí zatieňované, leží na 2.poschodí podlaha zimnej záhrady vyššie, než podlaha ostatných miestností. Zimné záhrady majú na šírku jedného poľa vzduchový komín a získavajú tak severné odvetranie ako zimné záhrady druhého podlažia. Schodisko do 2.podlažia tvorí zároveň strechu nad vstupmi do prízemia.
Stavebná časť 3: Trojpodlažná budova má stupňovitú južnú fasádu. Vyloženie horných podlaží k juhu umožňuje zmenšenie odstupu od severnej rady (stavebná časť 4). Zároveň tak bolo získané zatienenie južných okien. Aj tu je podlaha zimnej záhrady vo vyšších podlažiach zvýšená. Prízemné byty pozostávajú z obývacej izby a jednej miestnosti. Nad nimi sú dvojpodlažné byty s obývacou izbou a spálňou v 2.podlaží a dvoma spálňami v 3.podlaží. Súčasťou bytu je v 3. podlaží strešná terasa s výhľadom na pevnosť Hohen Salzburg. Vždy dva byty v 2.podlaží sú prístupné jedným schodiskom, ktoré vytvára strechu nad vstupom do bytu na prízemí.
Stavebná časť 4: dvakrát štyri mezonetové byty (izba, WC a kuchyňa na prízemí, tri izby a kúpeľňa na poschodí) sú prístupné priamo zo severnej strany. Schodisko v strede objektu vedie na pavlač, odkiaľ sú vstupy do menších bytov. Tieto byty majú galériu a z nej vstup na severnú strešnú terasu. Mezonetovým bytom sú presadené zimné záhrady, ktoré zaujímajú zhruba polovicu dĺžky južnej fasády. Horné poschodie týchto bytov je v južnej časti posadené o dva stupne vyššie – toto riešenie umožňuje vyššiu svetlú výšku obytných miestností na prvom poschodí, silnú vrstvu izolácie pod otvorenou pavlačou a uľahčuje vedenie inštalácií pre byty v 3.podlaží.
Pohľad od severu na budovu „2“
Presklenná južná fasáda objektu „2“
Byty v 3.podlaží sú osvetlené z juhu (priame pasívne využitie), galéria zo severu – vzhľadom ku geometrii solárnej strechy a výhľadu na mesto. Všetky technické inštalácie sú na severnej strane, aby nebola prerušená solárna strecha.
Stavebné časti 5,6: budova je orientovaná západo – východ a uzatvára súbor proti roztrieštenej okolitej zástavbe a príjazdovej ceste. Byty využívajú terénny rozdiel na východnej strane a západnej strane: podlaha obytných miestností je o tri stupne nižšie ako podlaha kuchyne, jedálne a vstupného priestoru. Obytné miestnosti tak získavajú vyššiu svetlú výšku. Priečne položené schodisko vedie do druhého podlažia (dve izby, kúpeľňa).
Pretože tieto byty nemajú možnosť solárnych ziskov južnou fasádou, je pre tento účel prispôsobená strecha: svetlíky sklom oddelené od obytného priestoru. Hoci tepelná účinnosť týchto svetlíkov nie je príliš vysoká, je cez ne v zime nasávaný čerstvý vzduch, a tak sa získané teplo privádza do interiéru. V lete sú otvorené klapky na severnej strane, ktoré zároveň zakryjú južné presklenie a umožnia efektívne prevetranie. Veľké západné okná obytných miestností sú zasklené izolačným trojsklom. V suteréne (a pod predzáhradkami) sa nachádzajú podzemné garáže.
Energetická bilancia
Za pomoci simulačného softwaru TRNSYS bol navrhnutý systém pozostávajúci z budov, kotolne s plynovým kotlom, solárnych kolektorov a zásobníkov. Výpočtom bolo zistené, aké výnosy umožňujú v priebehu roka solárny systém a akú časť spotreby pokryje plynový kotol.
RSS
Aktuálne komentáre