Nové denné centrum a ihrisko pre deti v dánskej samospráve Holb?k ponúka priestor pre hry za každého počasia – vysoké okná prepúšťajú dostatok svetla a špeciálna klíma chráni pred mrazom aj v najtuhšej zime. Okrem toho centrum z dielne ateliéru Hennig Larsen spotrebuje minimum energie.
Budova je sčasti zapustená do zemného násypu. Na povrchu má bylinkovú i zeleninovú záhradu pre deti.
Autori použili na stavbu sklo a drevo a minimalistický dizajn. Vysoké okná umožňujú slnečnému svetlu preniknúť hlboko do interiéru. Okrem toho sú zdvojené, aby znížili únik tepla. Tepelnú izoláciu vytvára aj kopec zeminy, v ktorom je centrum zapustené.
To umožňuje využitie centra celoročne. Budova je prirodzene vetraná.
Okolo budovy centra je malá záhrada s ovocnými stromami.
Viac na:
http://inhabitat.com/its-always-play-time-at-henning-larsens-beautiful-green-roofed-day-care-center/
RSS
Ja by som bol, pokiaľ ide kumulovaný dopad takýchto riešení na životné prostredie, skôr triezvejší : budovy s rozľahlou zelenou strechou zvyčajne budú zrejme nízkopodlažné, je to v logike konštruovania a vlastností takto obstavaného priestoru, a ide o funkciu vzťahu plochy takejto strechy, a obstavaného objemu. U vertikálnych stavieb, ktorých logika sa dominantne riadi trhovo-ekonomickými kritériami, býva podiel strechy na plášti obstavaného objemu skôr nepatrný, už vzhľadom na rozmery pôdorysu, tektoniku takejto štruktúry a.pod.
Navyše, ak by aj boli v sídlach všetky domy vybavené zelenou strechou, zemský povrch medzi nimi je zväčša využitý spôsobom, ktorý má z hľadiska klimatických vplyvov na prostredie skôr negatívnu bilanciu – jedná sa na spevnené povrchy, dopravnú infraštruktúru, táto má v sídlach rastúci podiel, a má dokonca aktívne negatívny dopad na klímu, a tým aj na krajinu …
Reálny dopad zelených striech na nastolenie udržateľného režimu je treba preto vnímať možno ako memetický – ako proliferáciu myšlienky šetrnejšej výstavby, môže to však naopak viesť k falošnému sebauspokojeniu. Argument komentára z FBK hovoriaci o “profilovaní krajiny” (teda o intervencii viac ako “bodového rozsahu”, inak je to zmena štatisticky bezvýznamná,nedá sa hovoriť o “krajinnej mierke”) a jeho autorovi v tomto prípade zrejme šlo o estetický zreteľ…) by sa dal prijať vtedy, keby takéto riešenie skutočne bolo v intenciách udržateľnosti, pokiaľ by sa vedome kalkulovalo o. i., napr. s hydrologickými aspektami umiestnenia takýchto strešných konštrukcii v prostredí)
Môže ísť väčšinou o nízke stavby. To však neznamená, že sa zelené strechy nedajú budovať aj na vysokých budovách. Keby každá vybudovaná strecha bola zelená, znovu by sa nahradil zastavaný priestor, ktorý nie je nezanedbateľný. Zober si obchodné centrá, ale aj administratívne budovy. U nás sa nebuduje veľa mrakodrapov. Aj keď si možno niektorí zelené strechy príliš idealizujú, určite majú na prostredie len dobrý dopad. Už len to, že sa na danej ploche udrží voda a nestečie všetka do kanalizácie je plus. Okrem toho zelená strecha vytvára biotop pre živočíchy. Najväčšou výhodou zelených striech však je ich niekoľkonásobná životnosť. Pri použití vhodných materiálov ju má prakticky neobmedzenú, a to je niečo, do čoho sa oplatí investovať. Taktiež netreba zabúdať na energetické úspory a možnosť využívania strechy na rekreáciu..
http://www.zelene-strechy.sk