Možnosti použitia hlinených omietok v interiéri zhrnul umelecký štukatér Vladimír Voborník

Ak sa rozhodneme že chceme mať vo svojom byte či dome hlinené omietky, existujú dve možnosti: po naštudovaní niekoľkých receptúr a návodov sa pustiť do výroby vlastnej hlinenej omietky (pomerne zdĺhavý proces a neistý výsledok), alebo dať prednosť omietke tzv. priemyselne vyrábanej a obrátiť sa na jej výrobcu. V súčasnej dobe je ich na trhu niekoľko. Produkty sa líšia ako cenou, ako aj kvalitou. Je teda na každom, ktorého dodávateľa zvolí.

Na hlinené omietky sa môžu aplikovať nátery vápenné, kaseínové alebo hlinené, teda nátery s vysokou paropriepustnosťou, alebo sa omietka môže ponechať bez ďalšej povrchovej úpravy, teda bez vymaľovania. Necháva sa tým v maximálnej miere vyniknúť jej prírodný vzhľad. Za tradičnú farbu hlinenej omietky sa považuje hnedá, ale príroda dokázala vytvoriť ďaleko väčšiu škálu farieb hliny, a to od bielej, žltej cez odtiene červenej, zelenej až po modrú. Priamo z týchto farebných ílov sú potom pripravované hlinené omietky. Osobne uprednostňujem omietky bez ďalších povrchových úprav (náterov). Vyrábajú sa v niekoľkých základných farebných radoch. Vďaka farebným ílu sú výsledné odtiene príjemné a prirodzené. Je zaujímavé ich navzájom kombinovať a výsledný efekt je úžasný. Pokiaľ vám ponúkané farby nevyhovujú, je možné namiešať vami požadovaný odtieň použitím prírodných pigmentov, ktoré sa pridávajú do bielej hlinené omietky. Farebné variácie sú teda jednou z možností ako dom, byt či kanceláriu rozohrať zemitými, teplými farbami. Dalšie možnosti ako docieliť omietky s ešte prírodnejším vzhľadom, je pridanie určitého množstva tráv, kvetín a bylín. Osvedčilo sa napríklad pridávanie margarétky a kostravy. Pozitívne naruší jednoliatosť omietky a sú pohľadovo aj na dotyk príjemné, najmä keď do ešte mäkkej omietky odtlačíme trávy alebo kvety.

Treťou možnosťou, ako tieto omietky spracovávať, je vytvárať rôzne štruktúry, napríklad pomocou malej murárskej lyžice, špachtle a pod. Záleží na fantázii architekta či majiteľa a zručnosti remeselníka, príp. výtvarníka. Takáto omietka samozrejme nie je tak súdržná, ale pôsobí (pri správnom vyhotovení) podľa môjho názoru najprirodzenejšie. Najviac na takto zhotovených omietkach oceňujem, že nie sú jednoliate a vykazujú stopy ručnej práce – nesú priamo rukopis tvorcu.  Štrukturálna omietka o remeselníkovi vypovie najviac.

Tým výpočet možností úprav nekončí. Ďalším zaujímavo pôsobiacim variantom je vykonávanie dekorácie preškrabávaním vrchnej omietky na omietku základnú, teda akási forma sgrafita v interiéri. Táto úprava je tiež pôsobivá a vyžaduje už istú remeselnú zručnosť, pretože je nevyhnutné vyškrabávať ornamenty do živej, teda nestvrdnutej omietky.

Hlinené omietky sa v interiéroch dobre kombinujú s ostatnými prírodnými materiálmi, ako je trstina, kameň, drevo a pod. Nie je vždy nutné a ani nemožno predpokladať, že by ľudia, ktorí majú záujem o tieto materiály, bývali v dome z nepálených tehál,  či v slamennom dome.

Aj v panelovom dome si môžete vďaka týmto prírodným materiálom, ktoré majú dobrú priľnavosť, vytvoriť zdravé a príjemné prostredie a ešte ušetríte za obrazy, lebo omietka je už sama o sebe umeleckým dielom.

Materiály nie sú agresívne, spĺňajú ekologické a zdravotné kritériá. Pri ich miešaní sa nedráždi sliznica, nijako nezapáchajú, naopak voňajú – predovšetkým tie, ktoré obsahujú byliny, ktoré sú v zmesiach dodávané výrobcom. Po náhodnom postriekaní okenných skiel alebo drevených konštrukcií nezanechávajú, na rozdiel od vápenných a cementových omietok, škvrny a ľahko sa čistia.

www.hlina.info

Foto: Vladimír Voborník a RIGI

Príspevok s podobnou tématikou nájdete tu:
http://www.zelenarchitektura.sk/2011/03/hlina-a-hlinene-omietky-v-interieri/