Čo spraviť s uhoľnými baňami po ich zatvorení? Riešenie ponúka ateliér 51n4e v podobe renovácie banskej budovy C-MINE v Bruseli. Tá sa tak zmenila na kultúrne centrum a turistickú atrakciu s rozlohou 5000 metrov štvorcových. Použité boli ekologické materiály s dôrazom na minimalizáciu dopadu na životné prostredie. V projekte sa tak skĺbilo to najlepšie zo starého ako aj z nového.
Pôvodná stavba z červených tehál bola doplnená o dve betónové prístavby. Časť, ktorá slúžila ako operačné stredisko bane je teraz srdcom kultúrneho centra C-MINE. Bývalé hlučné priestory sa zmenili na pokojné kultúrne a dizajnérske centrum. Slúži aj ako centrum pre turistov, ktorí sa zaujímajú o uhoľnú minulosť mesta Genk.
V budove tvaru T sa nachádza divadelná hala a kancelárske priestory. Svetlo sa ovláda pomocou kovových žalúzií umiestnených na vonkajšej strane. Časť starej tehlovej budovy slúži potrebám divadla. Existujúce červené a biele dlaždice sa vyleštili a vydláždili sa nimi priestory zmenenej budovy.
Fotografie: Stijn Bollaert
Viac na:
http://inhabitat.com/former-coal-mine-transformed-into-a-shining-cultural-center-in-belgium/
RSS
Belgicko industriálnej epochy = bane. Podobné projekty svedčia o kultúrnej ašpirácii národného spoločenstva, navyše ašpirácii orientovanej takpovediac udržateľným spôsobom – recyklácia priestoru, rozsiahlych stavebných štruktúr s využitím už prítomnej substancie je nielen potenciálne materiálovo a energeticky úsporná, ale má navyše výhodu zachovania kultúrnej stopy, ako memetickej bázy pre interpretáciu budúcnosti. V Nemecku je takýmto gestom Emscherský park,ktorý medzitým už “robí školu” a to aj v krajinárskej mierke, Česi majú svoje Vítkovice (hoci zatiaľ v štádiu projektov – ateliér Pleskot)… Pozrime sa ale, ako to vyzerá na Slovensku ?! Demolícia objektov od arch. Scheera v Ružomberku, zbúraná Cvernovka v Bratislave sú prominentné príklady v dlhom rade menších, bezmenných obetí, slovenskej “neofílie”, ako túto posadnutosť novosťou nazvala sociologička Librová. Principiálne, riešenia integrujúce v sebe minulosť, nesú správu (kultúrnu- memetickú informáciu), že sa patrí rešpektovať isté humanistické zásady. Tento princíp je neprijateľný pre výlučne ekonomicky orientované predstavy o svete, sústavné “prestavovanie” a zvyšovanie exploatácie priestoru (pozri vizualizácie územia po spomínanej Cvernovke – vertikálne konglomeráty drahých rezidenčných, administratívnych a komerčných priestorov/pre max.výnosnosť zemského povrchu/, takáto scenéria je zameniteľná s “dizajnom ľubovoľnej, globalne zameniteľnej (X-beliebige – ako pekne hovoria Nemci) fabriky na peniaze”, akými developerské projekty, požierajúce územia sú. Jej hlavným /a jediným cieľom/ je priniesť maximálne zisky pre investorov, ich “dizajnový look” je prístupný hlavne pre platiace publikum.
ako bolo povedane…na slovensku sa vela podobnych objekto zburalo a postavili sa tam akési “skvosty” a vela objektov na to caka. smola ze ide o objekty atraktivne (teda z mojho pohladu), ktore maju potencia stat sa niecim uplne novym,so svedectvom o tom cim boli… je to skoda… osobne som velkym obdivovatelom podobnych projektov.
už aj recyklácia priestoru…? v posledných rokoch zaznamenávam enormný vzrast v intenzite používania tohto slova v neprimeraných súvislostiach….stáva sa asi najčastejším klišé, slovnou hračkou v ústach jednotlivca, pričom takto stráca na vážnosti. Dnes už môžme recyklovať asi naozaj všetko / v zmysle spopularizovaného významu/…budovy ak ich renovujeme, rekonštruujeme, plagáty ak ich len vyvesíme nanovo, čokolvek v prípade znovupoužitia…! bez ohľadu na vhodnosť materiálov, ich kombinácie, technológie…
a len tak mimochodom…Cvernovka stále stojí.