Poľský študent architektúry Stanislaw Mlynski prišiel s konceptom Ekologickej steny, ktorý vyrieši problém s odpadom v mestách. Do medzinárodnej súťaže vyhlásenej fakultou architektúry Technickej univerzity v tchajwanskom hlavnom meste Tchaj-pej sa prihlásil s mestským systémom, ktorý zhromažďuje organický odpad. Podľa jeho návrhu by kontajnery na organický odpad mali byť umiestnené v každej domácnosti a odpad z nich zbieraný na vytvorenie špeciálnych stien s rastlinami a živočíchmi.
Koncept počíta aj so solárnymi panelmi. Tie zabezpečia energetickú samostatnosť každej budovy so systémom zelene.
Autor sa inšpiroval organizmami v prírode, ktoré sú vytvorené opakujúcimi sa a efektívnymi bunkami. Návrh tzv. Ekologickej steny využíva pravidelne usporiadané kontajnery, ktoré je možné použiť na akejkoľvek fasáde. Zelenú tvár tak môžu dostať nielen domy, vežiaky, ale aj priemyselné stavby.
Približne 40 percent odpadu má organický charakter. Podľa autora návrhu je jedným z najlacnejších spôsobov na jeho spracovanie kompostovanie. Všetky vyzbierané kontajnery sa po skompostovaní odpadu a jeho vysypaní do pôdy dostanú na zelenú steny niektorej z budov a vznikne tak životný priestor pre rastliny.
Fotografie: Stanislaw Mlynski
Viac na:
http://inhabitat.com/incredible-living-wall-concept-made-up-of-thousands-of-composting-bins/
RSS
Je naozaj ťažko predstaviť si retrográdny scenár, na ktorý je tento futuristický dizajn odpoveďou. Preto je ťažké posudzovať ho, hoci skutočná hodnota takýchto vízií tkvie práve v orientácii na budúcnosť. Je nám zrejmé, že tento systém, by bol v skutočnosti iba špicou ľadovca celej plejády zmien, ktorými by musela prejsť taká spoločnosť, pre ktorú by bol tento systém prijateľným riešením. Extrémne vertikalizovaná, veľkomestská sídelná štruktúra, do akej je určený, dnes zhmotňuje radikálne odlišné predstavy o spôsobe života, hospodárskych a kultúrnych aktivitách, zásobovaní a mobilite, než aké sa zdajú vyplývať z egalitársky nivelizujúceho konceptu zelenej fasády. Z obmedzeného rozsahu informácii – súťažných panelov – sa dá len ťažko usudzovať na detaily riešenia, na ich nároky a implikácie v zmysle techniky, ale spoločenské, možno až antropologické zmeny by boli zrejme ešte rozsiahlejšie. V neposlednom rade tu ide o mieru zmeny, dopady urbanizácie planéty – už po niekoľko rokov sú tu mestá prevládajúcou sídelnou štruktúrou – a korigovať bilanciu ich dopadov vyžaduje viac, ako bodové zmeny. Sú to práve tieto otázky, ktoré posúvajú vykonateľnosť takéhoto konceptu do budúcnosti, rozhodne radikálne odlišnej od dneška.