Pri súčasnom boome výstavby sa zastavuje stále väčšia plocha, ktorá bola pôvodne zelená. Mesto sa nielen zahusťuje, v dôsledku čoho ubúda zeleň v mestách, ale aj rozrastá do voľnej krajiny. Jednou z možností, ako dopĺňať ubúdajúce plochy zelene, sú vegetačné strechy. Sú to predovšetkým investori a projektanti, ktorí môžu sprostredkovať pozitívne vplyvy vegetačných striech širšej verejnosti. Na nasledujúcich stranách sa preto dočítate o ich výhodách a možnostiach, ktoré ponúkajú.

Dôsledkom úbytku zelene v mestách je hluk, prach, teplo, hustá premávka v uliciach, ale aj jednotvárnosť zástavby. To všetko významnou mierou zvyšuje zaťaženie ľudí stresom. Situácia sa zhoršuje, najmä v centrách veľkomiest. Preto býva v mnohých krajinách výstavba vegetačných striech podporovaná i finančne či dokonca tvorí jednu z podmienok výstavby. Vegetačné strechy rozdeľujeme podľa druhu zelene na extenzívne a intenzívne. Extenzívne vegetačné strechy nie sú určené na pohyb ľudí, intenzívna zeleň vďaka väčšej hrúbke substrátu znesie aj zaťaženie človekom..

Extenzívna strešná zeleň
Zväčša ju tvorí nenáročná zeleň, ktorá sa vyvíja a regeneruje sama. Celková výška vegetačného substrátu sa pohybuje v rozpätí 60 až 150mm podľa zvoleného druhu rastlín.

Extenzívnu zeleň možno použiť nielen na ploché strechy so sklonom od 2%, ale aj na šikmé strechy so sklonom až do 30°. Jej údržba je minimálna – za normálnych okolností je to 1- až 2-krát do roka. Pri tomto type vegetačnej strechy sa zaťaženie pohybuje od 90 do 200kg/m2 (mokrý substrát).

Extenzívne strechy sa dajú realizovať s relatívne nízkymi finančnými nákladmi. Prechodným typom vegetačnej strechy je jednoduchá intenzívna zeleň, kde sa hmotnosť vegetačného substrátu pohybuje od 150 do 300kg/m2.

Intenzívna zeleň

Pre tento druh vegetačnej strechy je typická väčšia výška vegetačného substrátu a vyššie nároky na výber vegetácie – od trávnatých plôch cez kríky až po stromy. Výška vegetačného substrátu je zväčša viac než 300 mm. Tento typ zelene vyžaduje odbornú starostlivosť. Plošná hmotnosť vegetačného súvrstvia sa pohybuje od 200 do 500kg/m2 alebo aj viac. Vzhľadom na možnosť zadržiavania vody môže spád strechy dosahovať iba 1 %.

Výhody a nevýhody

V podstate jedinou, aj keď pre investora určite nie zanedbateľnou nevýhodou vegetačných striech sú vyššie náklady na ich realizáciu. Podobne treba rátať s väčším zaťažením pri návrhu nosnej konštrukcie stavby. Výhody však jednoznačne prevažujú nad nevýhodami.

Výhody vegetačnej strechy:

  • vegetačná zeleň spôsobuje premenu oxidu uhličitého na kyslík,
  • významnou mierou sa predlžuje životnosť hydroizolácie,
  • vegetácia chráni strechu pred extrémnymi teplotami a klimatickými zmenami,
  • ochrana pred teplom (strešná konštrukcia sa neprehrieva), ale aj pred chladom v zimnom období,
  • znížené náklady na kúrenie a klimatizáciu,
  • vegetácia zlepšuje miestnu klímu odparovaním vlhkosti, viaže prach a filtruje škodliviny vo vzduchu,
  • vegetácia zadržuje zrážkovú vodu (30 až 90% podľa typu vegetačnej strechy),
  • znížené poplatky za odvádzanie zrážkovej vody do kanalizácie,
  • protipožiarna ochrana budov (strechy sú zaradené do kategórie nehorľavé),
  • rozširuje životný priestor ľudí, rastlín a zvierat,
  • zvyšuje hodnotu nehnuteľnosti.

Desatoro návrhu a realizácie
Pri vegetačných strechách je dôležité, aby realizáciu strešnej konštrukcie mala na starosti odborná realizačná firma a zloženie vegetačného súvrstvia strechy zasa odborná záhradnícka firma. Spomínali sme, že vegetačné strechy predlžujú životnosť strešnej izolácie. Aby zostala izolácia i vegetačná strecha v bezporuchovom stave dlhé roky, treba dodržať niekoľko základných zásad.

V minulosti sa navrhovali vegetačné strechy s opačným poradím vrstiev, tzv. obrátené, ale prax ukázala, že nie sú vhodné, pretože dochádzalo k prerastaniu koreňov do tepelnej izolácie a tým k jej deštrukcii. Okrem toho je sporné, do akej miery plní strecha s obráteným poradím vrstiev tepelnoizolačnú funkciu, keď studená voda v zimnom alebo prechodnom období preteká až na nosnú konštrukciu, a tým ju ochladzuje.

Ak je hrúbka zaťažujúcej vrstvy (vegetačná, štrk) minimálne 30mm a obsah organických látok maximálne 20%, strecha má dostatočnú požiarnu odolnosť. Ako protipožiarna zóna slúži štrkový násyp, prípadne násyp s dlažbou, ktorý má lemovať obvod vegetačnej strechy.

Zároveň umožňuje rozpínanie zamrznutej zeminy, čím zabraňuje poškodzovaniu obvodovej konštrukcie. Odvodnenie sa navrhuje rovnako ako pre strechy bez zelene, t. j. jeden vpust DN 100 približne na 300 m2. Odvodnenie na streche zabezpečuje drenážna vrstva, ktorú tvorí štrkový násyp alebo špeciálne drenážne fólie – dosky. Pri návrhu vpustu treba zabezpečiť jeho prístupnosť. Pri extenzívnej zeleni sa vyžaduje štrkový obsyp vpustu s frakciou 32 až 64 mm. Pri intenzívnych strechách vpust chránia kontrolné šachty.