Zdroj: www.ozarthur.sk

V poslednej dobe je citeľný nárast potreby a požiadavky na architektúru prijateľnejšiu k prostrediu. Je to spôsobené najmä tým, že až tretina spotreby fosílnych palív pripadá na stavebníctvo. [1] Tento problém sa rieši v mnohých oblastiach dotýkajúcich sa výstavby, od výroby a dopravy materiálu na stavbu, až po riešenie odpadov vznikajúcich pri asanácii.
Všetky náklady spojené s výstavbou možno previesť na energiu. Či už energiu v podobe emisií pri doprave a výrobe, energiu peňazí (aká doba práce je potrebná na zarobenie sumy potrebnej na zaplatenie určitého tovaru, alebo služby), alebo energiu spojenú s prevádzkou a údržbou stavby.

V zásade je ju možné zhrnúť do troch kategórií:

1 – energia resp. náklady spojené s výstavbou,
2 – energia potrebná na prevádzku budovy,
3 – energia potrebná na odstránenie stavby po doslúžení.

Pri sčítaní nám vyjde 100% energie, ktorá je potrebná na životný cyklus stavby za určitý čas (u rodinného domu je to asi 80-100 rokov). Ak si zrátame čas potrebný na vybudovanie a na sanáciu, vyjde nám, že okolo 80% energie spotrebuje dom na prevádzku. Pri skúmaní tohto javu vznikli veľmi zaujímavé koncepcie domov, ktorých cieľom bola úspora energie počas prevádzky, počínajúc nízkoenergetickým, cez pasívne, nulové, až po koncept plusového domu. (Viď tab. 1) Popri tom sa hľadala alternatíva aj v materiálovej báze a pracovných postupoch. Ak sa obzrieme späť do minulosti, tak do tridsiatych rokov sa každá stavba mohla označiť za ekologickú.
Na Slovensku to boli v prevažnej miere obytné budovy či už na drevenej, alebo hlinenej báze (záviselo od lokality). Domy, ktoré nielen odrážali spôsob života vtedajších ľudí, ale boli prirodzene v harmónii s okolím. Materiál, ak nebol miestny, tak bol drahý a ľudia postupne, cez princíp pokusu a omylu, vytvorili malebné sídla so sebestačnými usadlosťami. Môže sa zdať, že domčeky vznikli pod vedením profesionálnych majstrov. To iste áno, ale predchádzal tomu dlhý proces skúšania a „nepodarky“ jednoducho zanikli. Po prechode na nové spoločenské zriadenie typu „najviac cementu na hlavu“, sa vytratili nielen drevenice, ale aj osvedčené stavebné postupy a s nimi majstri, ktorý len so sekerou, pílkou a dlátom vedeli postaviť dom. A ako vraví môj známy: „Kockaté domy zapríčinili kockaté myslenie.“ Z domu sa stal tovar a pri masovej výstavbe a kopírovaní jedného projektu x-krát, nehľadiac na prírodné danosti, sa vytratila z domu harmónia domova. Takéto dedičstvo pretrváva dodnes, šetrí sa na nesprávnom mieste. Architektúra je v prvom rade pre ľudí. Zvieratá a rastliny nepotrebujú stavať umelé príbytky, len ak ich chceme my využívať. V masovej produkcii obydlí sa zhoršil nielen technický stav budov, ale aj životné prostredie bývania. Tak ako v celej ekológii, ani v architektúre nemôžeme rozmýšľať lineárne. Ľudský príbytok je umelo vsadený do prostredia a práve preto by mal čo najlepšie spolupracovať s okolím.

Zdroj: http://paulie45.deviantart.com/art/straw-bail-house-3-83952479

Súčasné trendy v architektúre sa uberajú dvoma smermi tzv. „high-tech“ (HT) a „low-tech“ (LT). Obidva majú za cieľ kvalitné vnútorné prostredie, šetrenie energiou, tým pádom aj zdrojmi. V maximálnej možnej miere sa snažia šetriť pri prevádzke budovy, kde je to najefektívnejšie. Hlavný rozdiel medzi obidvoma je v primárnych nákladoch. HT používa najnovšie materiály a postupy a inšpiráciu berie najmä vo vesmírnom výskume. Nevýhodou je tzv. sivá energia tj. množstvo energie, ktoré sa spotrebuje pri výrobe a preprave materiálu, pokým sa zabuduje do stavby. (Viď tab. 2) Popri tom sa ráta, ako dlho musí dom „šetriť“, aby pokryl vstupné náklady na výrobu. Takto vzniknutá budova je to najlepšie, čo je možné dostať na trhu, prednosť dostáva kvalita.

Tab. 1: Porovnanie energetickej bilancie (2)

Tab. 2: Porovnanie energetickej náročnosti materiálov na výrobu (1)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Naproti tomu LT dáva na zreteľ dostupnosť materiálu. Často sa stavia princípom „Do It Yourself“ (urob si sám), kde začínajú fungovať sociálne vzťahy. Človek má potom k domu iný, plnohodnotnejší vzťah. Avšak ak chceme naozaj postaviť šetrný dom ku prostrediu, nedá sa to len za pomoci lokálnych zdrojov. Treba investovať najmä do zateplenia a k tomu sú potrebné napr. kvalitné okná atď. Mnoho výrobcov stavebných výrobkov, naozaj kvalitných a tiež enviromentálne vhodnejších, na Slovensku zatiaľ chýba a tak sa musia dovážať zo zahraničia. Mať kvalitné výrobky je ale len polovica úspechu. Veľmi dôležité je ich solídne zabudovanie do stavby, mať zvládnuté a dobre vyriešené detaily.

Zdroj: http://www.earthship.net

Nekvalitná práca = zvýšené náklady na prevádzku. Vo svete sú rôzne prípady, keď stavitelia experimentovali s „alternatívnymi“ materiálmi. Pekným experimentom sú tzv. earthshipy, tj. domy z odpadových materiálov ako sú použité pneumatiky, plechovky…
Ich priekopníkom je americký architekt Michael Reynolds [3]. Nie je možné, aby sa obydlia pre ľudí vytvárali masovo, ako tovar. Každá lokalita, pozemok a vlastné požiadavky staviteľa sú jedinečné. Pri pozemku sú obmedzujúcimi lokálne podnebie, prevládajúce vetry, okolitá zastavanosť, orientácia voči svetovým stranám, vstup na pozemok, zloženie podložia, výška spodnej vody a mnoho ďalších. Osadenie, alebo rekonštrukcia domu by mala byť citlivo prevedená, tým sa znižujú energetické vstupy do prevádzky. Dôležitá je aj energetická bilancia, kde by prevažnú mieru energie mali tvoriť obnoviteľné zdroje. Tie sa dajú získavať aktívne cez zariadenia a prístroje, alebo pasívne napr. otvorením domu na južnú stranu, akumulácia tepla v interiéri pomocou masívnej hmoty atď. Treba si uvedomiť, že hocijaká stavba je neprirodzená, pretože v prírode nič také nie je. Príbytok by nemal byť len ochranou ľudí pred vonkajšou klímou, ale mal by aj chrániť klímu globálnu.
Malo by sa už v návrhu uvažovať s vytváraním určitými okruhmi, ktoré v dome prebiehajú. Cyklus vody, vzduchu atď.
Ak už je potrebné použiť určitý materiál, alebo spotrebovať energiu, tak optimálne a aby splnila viacej funkcií.
Architektúra ako prejav ľudskej činnosti sa stáva komplexnejším systémom. Nestačí si už len nájsť jaskyňu, alebo z kolov postaviť prístrešok. Kvôli vyššej kvalite bývania vstupujú do architektúry mnohé iné ľudské činnosti. Je vhodné, ak sa zapracujú do návrhu aj najnovšie poznatky napr. z oblasti elektromagnetického žiarenia zo spotrebičov, geopatogénne zóny atď.
Je pozitívne, že sa spájajú ľudia so spoločnými záujmami. Na Slovensku to je OZ ArTUR, pôsobiace v zoskupovaní ľudí a firiem produkujúcich ohľaduplnejšie materiály a architektúru.

Marián Ontkóc, OZ ArTUR

[1] Nagy E.: Manuál ekologickej výstavby, Permakultúra (CS), 1999
[2] www.iepd.sk
[3] http://www.earthship.net
[4] www.ozartur.sk

Mohlo by Vás zaujať:

Ecorium Project – Ekologické centrum v Južnej Kórei Dom budúcnosti vyrobí energiu pre auto aj pre susedov Vplyv strešných okien VELUX na potrebu energie na vykurovanie Nový ekopavilón pre holandskú univerzitu