V zahraničnej aj v slovenskej tlači sa čoraz častejšie objavujú výrazy ako automatizované budovy, nízkoenergetické domy alebo pasívne domy v súvislosti s problematikou globálneho otepľovania. V súčasnosti sa vnímajú ako jeden z efektívnych nástrojov na zmiernenie anticipovaných vplyvov klimatických zmien. Z pohľadu architekta by som sa rád pozastavil nad terminológiou a spôsobmi navrhovania inteligentných štruktúr, ako aj zanalyzoval efektívnosť dvoch zaujímavých projektov vo Veľkej Británii.

Predstavte si budovu, ktorá sa sama podoprie proti náhlemu vetru úmernou distribúciou napätia, alebo dom, ktorý dokáže striasť zo strechy sneh. Pripusťme, že podobné predstavy stále vyznievajú trochu ako science-fiction. Rastúci záujem verejnosti či budúcich užívateľov a vlastníkov inteligentných budov, rovnako ako rast high-tech technológií, však vytvorili predpoklady na vznik nového odvetvia v rámci architektúry – ekodizajnu. Ten priblížil ešte donedávna futuristické vízie k realite viac než kedykoľvek predtým.

Štandardná definícia inteligentnej budovy síce v súčasnosti neexistuje, ale viacero odborníkov sa zhoduje v názore, že inteligentne navrhnutá budova by mala spĺňať kritériá ako integrácia inteligentných stavebných systémov, flexibilita vzhľadom na ekonomické zmeny počas životného cyklu stavby a využívanie udržateľných zdrojov a surovín, ktoré rešpektujú prirodzené životné prostredie. Tak ako sa moderná genetika zakladá na ústrednej teórii formovania osobnosti kombináciou vrodených povahových rysov jedinca a ďalších výchovných vplyvov, inteligentná budova je výsledkom vrodených atribútov (ktoré sú dôsledkom šikovného dizajnu) a použitia adaptovaných high-tech systémov a technológií. Ak je cieľom architektov v budúcnosti navrhovanie komplexne zodpovedných budov, je nevyhnutné pochopiť spomínanú metaforu inteligencie budovy a ľudskej inteligencie.

Prieskumy vo Veľkej Británii

Podľa prieskumu medzinárodnej spoločnosti Knight Frank, poradcu v oblasti investícií pre trh s nehnuteľnosťami, je v Londýne a jeho bezprostrednom okolí kupujúci ochotný zaplatiť za svoj budúci domov alebo byt v priemere o 10?% viac, ak dizajn nehnuteľnosti integruje inteligentné systémy, ktoré znižujú prevádzkové náklady na výrobu energie. Kúpa inteligentnej budovy sa stáva želanou investíciou, ktorá z dlhodobého hľadiska efektívne zníži výdavky vlastníka nehnuteľnosti.

Podpísaním Kjótskeho protokolu – medzinárodnej dohody o znížení skleníkových plynov v atmosfére – sa Veľká Británia zaviazala postupne z roka na rok znižovať národné CO2 emisie krajiny. Podľa dohody by mala byť Veľká Británia do roku 2050 schopná zredukovať karbónové emisie o 60?%, pričom v novembri minulého roku britský parlament schválil zákon, ktorý nielenže tento záväzok potvrdil, ale zároveň aj sprísnil. Počas nasledujúcich tridsiatich rokov tak Británia musí znížiť podiel emisií o 80?% k hodnotám z roku 1990. Keďže spotreba domácností predstavuje približne tretinu z celkovej produkcie oxidu uhličitého, vláda každoročne sprísňuje stavebné normy. Súčasťou stratégie britskej vlády je aj intenzívna kampaň, ktorá má verejnosť inšpirovať, aby pri stavbe budúcich nehnuteľností prihliadali aj na ekologické faktory a environmentálnu udržateľnosť budov. Stavba sa síce projektuje dnes, ale stavať sa bude možno o rok, kolaudovať o dva až tri roky. Existovať však bude minimálne ­ďalších 50 rokov.

V nasledujúcich riadkoch by som preto rád analyzoval dva projekty, ktoré ­využívajú zmes ekologického dizajnu a inteligentných technológií. Prvým príkladom je rurálny koncept BedZED (Beddington Zero Energy Development) od architekta Billa Dunstera na predmestí Londýna. Druhý projekt – ekologický bytový dom LEA (Low Energy Apartments) v meste Luton – pochádza z dielne britsko-slovenského ateliéru Milieu ­Architects. Využitie moderných technológií v oboch koncepciách výrazne zvyšuje ekonomickú návratnosť ceny za realizáciu stavby.

Zelené terasy umocňujú koncept ekologickej budovy a v kombinácii s prírodnými materiálmi vytvárajú príjemné prostredie pre bývanie. Vizualizácia: Milieu Architects 1 – veterné turbíny, 2 – obytné strechy, 3 – zadržiavanie dažďovej vody, 4 – udržateľné materiály, 5 – materiály z lokálnych zdrojov, 6 – plochy zelene, 7 – solárne kolektory, 8 – kvetinové výsadby, 9 – zimné záhrady, 10 – masívny materiál s dobrou termickou zotrvačnosťou, 11 – recyklované kamenivo