Pestré záhony lákajú rozličné druhy hmyzu (zdroj: archív autorky)
Ing. Zuzana Hudeková, REC Slovensko
Pomerne často sa stretávame s pohľadom na mesto ako na protiklad krajiny, kde človekom zmenené prostredie nehrá dôležitú úlohu z pohľadu biodiverzity. Opak je pravdou – úroveň biodiverzity, množstvo druhov či už živočíšnych alebo rastlinných v urbanizovanom prostredí často dokonca prevyšuje okolité krajinné prostredie. Prírodné prvky, parky, lesy, záhrady, cintoríny, otvorené priestranstvá či dokonca budovy a ich strechy poskytujú veľkú rôznorodosť a vytvárajú unikátne prostredie pre rozličné druhy.
Tento článok je prebratý z portálu www.urbion.sk a v pôvodnej forme si ho môžete prečítať tu.
Kontakt s prírodou a prírodným prostredím je obyvateľov miest tiež veľmi dôležitý a je jedným z ukazovateľom kvality ich života. Zároveň prírodné prvky v urbanizovanom prostredí poskytujú množstvo environmentálnych a ekonomických prínosov od zlepšenia kvality ovzdušia cez zmierňovanie negatívnych vplyvov zmeny klímy až po zhodnocovanie nehnuteľností a zabezpečenie možností krátkodobej rekreácie obyvateľov sídiel.
Možností na ochranu biodiverzity na miestnej úrovni je skutočne mnoho. Patrí sem:
- zvyšovanie podielu vegetácie, osobitne v zastavaných centrách miest,
- zakladanie prírode blízkych sadovníckych úprav,
- starostlivosť o verejnú zeleň prírode blízkym spôsobom,
- zahrnutie ochrany biodiverzity do územného plánovani,
- ochrana biotopov a druhov, ako aj tvorba koridorov spájajúcich jednotlivé biotopy,
- informovanie a zvyšovanie vedomia občanov a ďalších kľúčových aktérov do ochrany biodiverzity.
Predstavme si niektoré z týchto možností bližšie.
Zvyšovanie podielu vegetácie
O význame vegetácie a prírodných prvkov na území miest, či už z pohľadu ochranu biodiverzity, ale aj z pohľadu zlepšovania mikroklímy, zachytávania prachových častíc (osobitne PM10), zmierňovania negatívnych účinkov zmeny klímy, estetickej, rekreačnej funkcii sa už popísalo pomerne veľa. V silne urbanizovaných územiach treba na výsadbu zelene využívať aj netradičné spôsoby, známe sú v súčasnosti tzv. “pocket parky”, kde sa na malé “vreckové parčíky” menia rozličné menšie plochy a preluky.
Veľmi efektíva je aj výsadba stromov do uličných stromoradí, na parkoviská, vytváranie vegetačných stredových deliacich pásov vozovky. Rovnako sa dajú využívať aj tzv. alternatívne druhy zelene – popínavé dreviny na fasádach, zelené strechy a steny, zatrávnené kolajiská električiek a pod. Zo zahraničia poznáme mestá, v ktorých je miestnymi ustanoveniami zavedené povinné budovanie zelených striech. Ako príklad sa môže uviesť švajčiarsky Bazilej, kde toto ustanovenie platí od roku 2002, ale aj ďalšie mestá ako Kodaň, Linz a pod.
Extenzívne zelená strecha zadržiava zrážkovú vodu, vytvára priaznivú mikroklímu a poskytuje priestor pre rôzne druhy živočíchov (zdroj: archív autorky)
Prístrešok so zelenou strechou v španielskej Zaragoze (Zdroj: http://www.mmcite.com/en/news/a-green-roof-shelters-passengers-in-zaragoza)
Stromoradie a zatrávňovacie dlaždice na parkovisku (Zdroj: archív autorky)
Popínavé rastliny a malý parčík (pocket park) láka k oddychu (zdroj: archív autorky)
Zakladanie sadovníckych úprav blízkych prírode
Pestrá kvitnúca lúka šetrí finančné zdroje za kosenie a okrem estetickej stránky podporuje biodiverzitu (Zdroj: © Hermann Bösche, Bamberg Nemecko)
Bežné sadovnícke úpravy, pri ktorých sa používajú z veľkej väčšiny nedomáce exotické druhy drevín a bylín z okrasných škôlok, sa s úspechom meste nahrádzajú prírode blízkymi úpravami. Tvorba takýchto plôch má nielen nesmierny význam z pohľadu podpory biodiverzity, ale zároveň prináša mestu či obci aj ekonomické úspory.
Známe sú premeny trávnikov na tzv. kvitnúce lúky, v ktorých je základom výmena substrátu a vytvorené nové, priepustné podložie. Na vymenený substrát, ktorý je osobitne upravený, veľmi chudobný na živiny, sa následne vysieva zmes domácich druhov kvitnúcich bylín. Zároveň sa tak úplne vylúči používanie pesticídov a hnojív a kosba prebieha raz – maximálne 2-krát do roka. Na piesčitej pôde takto môže rásť aj vyše 400 druhov kvitnúcich bylín, z ktorých viaceré môžu byť vo voľnej prírode chránené, vzácne alebo ohrozené. Takýto manažment sa osobitne s úspechom využíva pozdĺž komunikácií, električkových tratí a pod.
Za ďalší príklad môžeme uviesť väčšie či menšie sadovnícke úpravy, vytvorené ako „kúsky“ prírody. Okrem kvitnúcich lúk, tak ako sme popísali vyššie, nechýbajú suché múriky, úkryty pre hmyz, živé ploty, skupinky drevín z rozličných druhov domácich krov či bylinkové špirály. Určitou výhodou, okrem prínosu pre biodiverzitu, sú aj minimálne náklady na následnú údržbu.
Plocha pred úpravou a po založení prírodnej záhrady vo Wachtbergu (Nemecko) ukazuje ako je možné podporiť biodiverzitu na pomerne malej plochu na miestnej úrovni (Zdroj: copyright Hans Georg Levin)
Biotop – kvitnúca lúka priamo pred európskym parlamentom v Bruseli a úkryt pre hmyz v prírodne založenom parku „Le parc naturel“ v Paríži (zdroj: archív autorky)
Manažment zelene blízky prírode
V súlade so zákonom obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. obce na Slovensku vykonávajú správu verejných priestranstiev, cintorínov a údržbu verejnej zelene. Princíp prírode blízkeho tzv. diferencovaného manažmentu zelene, ktorého základná idea spočíva vo filozofii udržateľného rozvoja, má nesmierny význam, pretože:
- chráni vodného zdroje a ich kvalitu v obci,
- chráni zdravie obyvateľov,
- podporuje biodiverzitu,
- chráni kvalitu prostredia,
- šetrí obecný rozpočet.
Manažment zelene blízky prírode sa začína dobrou evidenciou všetkých plôch zelene a ich správnym zatriedením do intenzitných kategórií údržby. Komplexne pojednáva všetky úkony údržby, od prírodných postupov pri ochrane rastlín bez používania chemických preparátov cez kosenie so zreteľom na ochranu fauny a zároveň s umožnením tvorby semien u jednoročných bylín, výber rastlín a drevín na výsadbu so zohľadnením podpory biodiverzity, odplevelovanie záhonov (ručné, termické a pod.) až po dôsledné mulčovanie záhonov kvôli zamedzeniu rastu nežiaducich bylín a plevela a pod.
Osobitne sa dbá na vhodný výber druhov a to využívaním trvalkových záhonov, nenáročných na vlahu a dobre znášajúcich podmienky stanoviska. Zároveň sa pri tomto spôsobe manažmentu zelene v maximálne možnej miere vyhýbame vysádzaniu invazívnych a potenciálne invazívnych druhov.
Všetky tieto postupy majú byť dôsledne odkomunikované s občanmi.
Kosenie patrí k najnákladnejším úkonom údržby. Predstavíme bližšie niekoľko podmienok ochrany biodiverzity pri tomto úkone údržby:
- Prvotným predpokladom je dôsledná evidencia všetkých plôch v správe obce či mesta a zatriedenie intenzity kosenia na jednotlivých plochách. Veľmi často sa táto podmienka prirovnáva k praniu – veď aj každý typ prádla perieme pri inej teplote, takisto aj kosiť sa má diferencovane, teda od reprezentatívnych trávnikov (ktorých býva najmenej) s kosbou 10 – 12-krát ročne po extenzívne plochy s kosbou 1-2 krát ročne.
- Pri extenzívnych prírodných trávnatých plochách kosbu realizovať pred 15. májom a po 15. auguste z dôvodu ochrany fauny a zároveň s umožnením tvorby semien u jednoročných bylín.
- Nikdy nepokosiť všetky trávnaté plochy naraz, ale kosiť trávnaté plochy postupne, v rozličných časových intervaloch.
- Kosiť buď včas z rána, kedy je hmyz v dolnej časti stonky, alebo počas plného dňa, kedy hmyz je aktívny a mimo trávnatej plochy
- Výšku kosby ponechávať viac ako 10 cm (20 cm je ideálne pre ochranu hmyzu)
- Ponechať 20 % trávnatej plochy ako extenzívny trávnik, ktorý bude slúžiť ako refúgium pre hmyz a iné živočíchy.
V prírodnom zázemí mesta sa využíva znova pasenie rozličným druhom dobytka, poníkmi a ovcami. Rovnako sa začína presadzovať pestovanie potravín – zeleniny a ovocia v komunálnych záhradách alebo priamo vo verejnej zeleni (pozri foto dole).
Kríčková fazuľa, papričky a vyše 100 druhov paradajok bolo s veľkým úspechom vysadených vo verejnej zeleni v nemeckom Andernachu (zdroj: samospráva Andernach)
Zahrnutie cieľov ochrany biodiverzity do územného plánovania
Na miestnej úrovni je možné za pomoci územnoplánovacích regulatívov dôsledne chrániť zeleň a prírodné prvky. Ako príklad môžeme uviesť uplatňovanie aktualizovaných Štandardov minimálnej vybavenosti obcí (Urbion, 2010), ktoré slúžia ako metodická príručka pre obstarávateľov a spracovateľov územnoplánovacej dokumentácie. Pre oblasť Zeleň sú tu premietnuté nielen požiadavky na ochranu biodiverzity, ale aj kvalitného prostredia pre obyvateľov sídiel. Uvedené požiadavky sú v aktualizácii štandardov vyjadrené:
- množstvom, rozlohou zelene a pod.,
- dostupnosťou zelene pre obyvateľov,
- percentuálnym vyjadrením vegetačných plôch ( percentuálny pomer vegetačnej plochy k celkovej ploche),
- percentuálnym vyjadrením pokryvnosti drevinami (percentuálny pomer plochy porastenej drevinami k celkovej vegetačnej ploche),
- percentuálnym vyjadrením nepriepustnosti vody – priemerná priepustnosť vyjadrená súčtom priepustnosti plôch podľa jednotlivých typov povrchov na danej ploche
Záver
REC Slovensko pripravilo publikáciu, v ktorej predstavuje niektoré úspešné projekty z oblasti ochrany biodiverzity v urbánnom prostredí zo Slovenska a zároveň výsledky súťaže Hlavné mestá biodiverzity a spolu so zahraničnými partnermi aj publikáciu s inšpirujúcimi príklady zo zahraničia.
Obe brožúry sú voľne prístupné na webstránke REC na linku: http://www.rec.sk/NOVY%20TEMPLATE%20A%20STRUKTURA/Publikacie/publikacierec.htm
Viac o projektoch ochrany biodiverzity v urbanizovanom prostredí a o manažmentových plánoch zelene a prírodných prvkov nájdete na: http://www.capital-biodiversity.eu, http://www.euroscapes-eu.org/. Viac informácií a kontakt: rec@changenet.sk
Príspevok bol napísaný v rámci projektu Euroscapes, odmeneného z ERDF prostredníctvom INTERREG IVC.
RSS
Super čítanie a čistá pravda 🙂 skvelý článok (y)