Ako sa stavia slamený dom?

Na začiatku bol drevený skelet – podobne ako pri klasickej drevostavbe

Veronika Křístková

Daniel Grmela vyštudoval stavebnú fakultu, avšak po nástupe do praxe zistil, že ho to ťahá viac k stavbám z prírodných materiálov. Hoci teraz projektuje domy zo slamy a poskytuje poradenstvo, prvý dom ktorý touto technikou vlastnoručne postavil, je jeho vlastný. Navštívili sme pána Grmela v Ivanoviciach na Hanej a rozprávali sme sa hlavne o tom, ako jeho dom vlastne vznikal.

Cieľ svojej návštevy spoznávam v radovej zástavbe obce ľahko. Aj keď je veľkosťou, proporciami a architektúrou podobný domom okolo, už z diaľky vyniká mäkkosť a prírodný vzhľad hlinenej omietky. Pán domáci ma uvádza do bývalej kôlne na konci pozemku, z ktorej je teraz prechodné bydlisko majiteľov. Široké dosky na podlahe dávajú priestoru útulnosť a zateplenie celého domčeka slamou je tak nejako samozrejmé. “Tie dosky som našiel na povale domu, ktorý som tu zbúral” zoznámil ma pán Grmela s osudom pôvodnej stavby z nepálených tehál, ktorá na mieste stála skôr a svojím spôsobom tu je stále prítomná. Nepálené tehly boli väčšinou rozmočené vo vode a použité na hlinené omietky novostavby.

Jednoduchá a racionálna stavba

Pánovi Grmelovi bolo od začiatku jasné, akým spôsobom chce nový, slamený dom stavať: čo najjednoduchšie, najracionálnejšie a hlavne tak, aby konštrukcia monitorovala technické možnosti materiálu. Pre stavbu zvolil systém dreveného skeletu, podobného aký poznáme napríklad z klasických drevostavieb. S tým rozdielom, že v tomto prípade sú steny vypchaté nie sklenou vatou, ale balíkmi slamy; a to vrátane podkrovia. Na slamených stenách je z vonkajšej aj z vnútornej strany nanesená omietka z hliny a slamovej rezanky. A to vlastne aj stačí.

Prispôsobenie konštrukcie materiálu znamená napríklad to, že rozstup drevených prvkov nosného skeletu korešponduje s veľkosťou balíkov slamy. Konštrukcia tohto skeletu bola jediná práca, ktorú prenechal profesionálovi, všetko ostatné sa vraj môže človek pri troche času a vôle naučiť sám. Keď si má vybaviť chyby alebo veci, ktoré by dnes urobil inak, musí sa chvíľu zamyslieť. Nakoniec si ale spomenie: “Strešné okná by som už nerobil, urobil by som to nabudúce s vikierom. Napokon ani z tepelno-technického hľadiska nie je ideálne, že sú nad úrovňou izolácie.“

Slama slúži ako výplň – izolácie. Keby mal dom inštalovaný systém riadeného vetrania s rekuperáciou tepla, dosiahol by na pasívny štandard. Takto je ” len ” nízkoenergetický

Slamu je nutné dohodnúť priamo s poľnohospodárom

Stavebný materiál ako hlina alebo slama budí dojem, že je jednoduché a lacné ich v našich podmienkach  zadovážiť. Na druhej strane, na internete narazí človek na firmy, ktoré s hlinou na omietky obchodujú; a o úplne lacnú záležitosť sa zrovna nejedná. Slamy je síce všade dosť, ale vidíme najčastejšie stohy alebo veľké balíky, z ktorých sa stavať nedá. Pán Grmela to vidí skôr pozitívne: “Omietka sa dá urobiť z ktorejkoľvek hliny, ktorá aspoň trochu lepí, teda má v sebe aspoň 30 % ílu. U nás sa taká hlina nachádza skoro všade, väčšinou keď sa robia terénne úpravy pri stavbe” – opisuje svoju skúsenosť. ” Osvedčený spôsob je dať si inzerát do regionálnej tlače a väčšinou sa niekto nájde, keď už človek nemá zodpovedajúce hlinu priamo u seba na pozemku.” Podľa jeho názoru sa ale oplatí kúpiť povrchovú, fajnovú omietku, ak si stavebník praje nejaký zaujímavejší odtieň ako žltohnedý a jemnejšie zrno.

So slamou je to podobné: je potrebné vyvinúť trochu úsilia, ale keď človek obvolá päť, desať telefónnych čísel, vždy niečo zoženie. “S poľnohospodárom je potrebné sa dohodnúť, ako to má lisovať. Ja s ním často po poli behám treba dve hodiny a meriam, vážim, nastavujeme lis a až až vypadne päťdesiat balíkov takých ako má byť, tak má človek vyhrané” popisuje svoj postup získavania balíkov na stavbu.

Náklady na hlinený dom ? Cca 500 – 600 Eur na meter štvorcový

Dom pána Grmela má v prízemí obytný priestor a kúpeľňu, v podkroví potom dve spálne a úžitkovú plochu okolo 100 m2. Hrúbka obvodových stien je zhruba pol metra a keby bol dom len o trošičku tesnejší a mal inštalovanú riadenú výmenu vzduchu s rekuperáciou, dalo by sa hovoriť o pasívnom štandarde. Za koľko sa dá taký dom zaobstarať ? “Ja myslím, že k nasťahovaniu to bude tak 40.000 Eur.” Načrtáva celkom sympatickú čiastku. Vzápätí však dodáva: “Keď si to človek urobí sám ako ja, bez remeselníkov a všetko z druhej ruky, tak sa dá dom postaviť od 400 Eur za meter štvorcový úžitkovej plochy. To je úplné minimum.” Pán Grmela si vedie celkom podrobnú evidenciu o domoch, ktoré projektoval iným ľuďom. Na jej základe vypočítava: “Človek, ktorý potrebuje minimálne projektanta a k tomu väčšinou tesárov, pokrývačov a klampiarov, ale väčšinu vecí si inak urobí sám, ten môže počítať tak s 500-600 Eurami. Keď bude mať všetky remeslá vrátane elektrikára, inštalatéra a murára, tak to bude tých 700 Eur za m2 úžitkovej plochy, od firmy na kľúč tak 800. Čo je v podstate rovnaká cena ako cena konvenčné stavby v rovnakom štandarde.”
Inými slovami, slamený dom je porovnateľný s konvenčnými stavbami. V čom je teda jeho hlavná výhoda? Je jednoduchšie taký dom postaviť? “Dom z konvenčných materiálov by si tiež človek mohol postaviť sám, a myslím si, že by to mal aj ľahšie” rozjíma pán Grmela. “Ja si myslím, že to má vyššiu kvalitu tak nejako celkovú. Byť obklopený prírodným materiálom je po všetkých stránkach určite zdravšie a človek má z toho lepší pocit nielen pre seba vo vnútri, ale aj navonok pre planétu, až sa to potom bude búrať, recyklovať a kompostovať. Tiež tu je minimálna energetická náročnosť výroby a aj tá práca je príjemná, radostná. Keď človek bude svojpomocne stavať z Porothermu a bude to izolovať polystyrénom, tak mu neprída dvadsať ľudí, ktorých dovtedy nepoznal a nebudú mu s tým nadšene pomáhať. Povedal by som, že tým všetkým vzniká väčšia kvalita celého toho diela” uzatvára svoje rozprávanie o slamenom dome.

Autorka je architektka, zaujíma sa predovšetkým o prírodné a ekologické staviteľstvo.

Foto: D. Grmela

Zdroj: www.nazeleno.cz