Ktosi múdry raz povedal: „Uvedomenie si vlastnej smrti vyvoláva v nás potrebu niečo po sebe zanechať.” Keď sa pozrieme po území Slovenska, tak tento fakt je tu prezentovaný na každom kroku v ľudovej kultúre, v rôznych formách. Špecifickým dedičstvom „našich otcov” sú drevené kostolíky nazývané aj cerekvy. Prvé stavby vznikali niekedy v 15. storočí. Po celom našom území je roztrúsených 61 drevených sakrálnych stavieb a to prevažne na severovýchodnom Slovensku.
Na začiatok, by som Vám rada predstavila 8 drevených chrámov, zaradených do kultúrneho dedičstva UNESCO, ktoré sa Vám budem snažiť v jednodlivých článkoch priblížiť:
Evanjelický (artikulárny) kostol v Leštinách
Rímskokatolícky Kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne
Evanjelický (artikulárny) kostol so zvonicou v Hronseku
Evanjelický (artikulárny) kostol v Kežmarku
Gréckokatolícky Chrám sv. Mikuláša v Bodružale
Gréckokatolícky Chrám Archanjela Michala v Ladomírovej
Rímskokatolícky Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove
Gréckokatolícky Chrám sv. Mikuláša v Ruskej Bystrej
Kde na Slovenku ich môžeme nájsť ?
Kritéria zápisu
Tento územne najrozptýlenejší súbor slovenských pamiatok zapísali do Zoznamu svetového dedičstva v roku 2008 pod číslom 1273 na základe rozhodnutia Výboru pre svetové dedičstvo v kanadskom Quebecu. Rozhodnutie bolo prijaté na základe toho, že návrh spĺňal tieto kritériá:
(iii) Drevené chrámy predstavujú výnimočný doklad tradičnej religióznej architektúry severozápadnej karpatskej oblasti a jej medzietnického a medzikultúrneho charakteru na relatívne malom území, kde sa stretli a navzájom sa prelínajú latinská a byzantská kultúra. Evanjelické kostoly dokladajú výnimočný príklad náboženskej tolerancie v hornom Uhorsku v čase krvavých protihabsburských povstaní a rebélií v 17. storočí.
(iv) Drevené chrámy predstavujú jeden z najlepších príkladov európskej drevenej religióznej architektúry od neskorého stredoveku do konca 18. storočia. Ich charakteristický vzhľad, konštrukciu a v celku naivnú dekoráciu odvodenú od miestnych tradícii čiastočne ovplyvnili štýly oficiálnych architektonických smerov gotiky, renesancie a baroka. Západné ( latinské) a východné (ortodoxné) stavebné koncepcie sa v týchto drevených stavbách, ktoré vytvárajú osobitú architektúru s rôznorodým vzhľadom, odrážajú v technickom riešení a jedinečnom dekoratívnom výraze.
Rozsah zapísanej lokality
Lokalita sa skladá zo súboru ôsmich samostatných objektov, ktoré sa nenachádzajú na jednom mieste ako väčšina slovenských pamiatok zapísaných v Zozname svetového dedičstva. Reprezentujú tri rôzne konfesie a patria sem dva rímskokatolícke kostoly, tri evanjelické artikulárne kostoly a tri gréckokatolícke chrámy. (Dvořáková, V., 2009 p.99)
Z pohľadu dnešného turistu sú tieto stavby ešte stále akoby „zabudnuté“, dúfam, že aspoň troška touto formou si pripomenieme a uvedomíme aké poklady máme doma.
Monika Homolová
RSS
Aktuálne komentáre