hronsek (1)

Evanjelický artikulárny kostol

geo. súradnice: 48°39′32″S 19°09′14″V

nadmorská výška: 312 m.n.m.

veľkosť objektu: 0,18 ha

velkosť chránenej zóny: 1,82 ha

Hronsek: mapa ochrannej zóny        

hronsek-mapa

História súčasnosť kostola

Hronsek vznikol ako kuriálna osada, ktorej jadro tvoril šľachtický dvorec so samostatným hospodárskym zázemím. Hronsecká šľachta mala významné postavenie, zastávali dôležité úrady vo Zvolenskej stolici a vysoké funkcie aj na cisárskom dvore (rodiny Géczyovcov, Soósovcov, Róthovcov a Telekyovcov). Blízkosť banských miest a častý obchodný styk s nimi, urýchlil vplyv reformácie. Preto neprekvapuje, že hronsecká šľachta už koncom 16. storočia vyznávala protestantskú vieru.

Šopronský snem povolil stavbu nového chrámu v roku 1681, ale základný kameň bol položený až v 23. októbra 1725,  do roka a dňa postavili a 31. októbra 1726 posvätili. Na jeho stavbu bol určený podmáčaný pozemok blízko rieky na juhozápadnom konci dediny. Pri farnosti pôsobila aj evanjelická škola, ktorá sa spomína už v roku 1699.

hronsek (4)

Drevený kostol postavili na pôdorysnom tvare kríža, pričom využili hrázdenú konštrukciu, ktorá sa na území Slovenska používala zriedka. Tento typ konštrukcie bol charakteristický pre západoeurópske, najmä nemecké oblasti.

Exteriér

Kostol z červeného smreka a dubu postavili na murovanom základe. Výplň obvodových stien tvoria zvislo nabíjané a čiastočne zapustené drevené dosky. Po celom obvode kostola vedie v niekoľkých výškových úrovniach pultová strieška, ktorá sa podobá na podlomenicu tradičného ľudového domu a jej úlohou je chrániť obvodový plášť pred dažďom. Okrem toho celému objektu vtláča silný horizontálny výraz. Vysokú sedlovú strechu s valbami a so šindľovou krytinou v jednotlivých vrcholoch ukončujú kresťanské symboly kríža a kohúta. Neďaleko kostola stojí samostatná zvonica, ktorá má podobnú konštrukciu ako kostol  (Dudáš, M. – Gojdič, I. – Šukajlova, M., 2007 p. 28, 29).

hronsek (2)

Interiér

Vnútorný priestor v tvare predĺženého kríža pôsobí jednoducho až takmer puritánsky. Valené doskové klenby v jednotlivých ramenách stavby a rovný doskový strop v mieste ich kríženia zaujmú nezvyčajným technickým riešením. Klenby a empory, ktoré sú v každom trakte objektu nesie systém drevených stĺpov, zvýrazňujúc tak centrálny charakter vnútorného priestoru. Takto to najlepšie vyhovovalo potrebám protestantskej cirkvi, typu tzv. kazateľských chrámov. Kapacita chrámu dosiahla až 1100 veriacich, to umožnili lavice na empore usadené stupňovito. V duchu protestantizmu je z výtvarného hľadiska sústredenie na remeselný detail, všetko je podriadené funkčným potrebám stavby. Len na stĺpoch empor je náznak imitácie vyrezávaných hlavíc iónskeho motívu. Spodnú hranu parapetu zdobí vrúbkorez v tvare lipových listov. Inak je celá plocha doskových stien, rovného stropu a valených klenieb čistá, len v prírodnej farbe dreva.

Zariadenie kostola je typicky barokové. Ojedinelý je oltár z roku 1771, s vymeniteľnými oltárnymi obrazmi. Chorvát  S. Mialovič zhotovil šesť olejomalieb na plátne – Zjavenie , Narodenie Krista, Ukrižovanie, Zmŕtvychvstanie, Nanebovstúpenie a Zoslanie Ducha Svätého, ktoré sa na oltári vymieňajú podľa aktuálnych cirkevných sviatkov. Kazateľnica nesie rovnaký rukopis ako oltár. V roku 1865 richtár zo susednej obce daroval cirkevnému zboru pozlátený drevený luster. Výnimočne je osadený organ, od banskobystrického majstra M. Podkonického z roku 1763 až 1764, na empore za oltárom. Krstiteľnicu, z roku 1911, vyrobili v Umelecko- priemyselnej škole v Budapešti, keďže pôvodná krstiteľnica z čias výstavby chrámu, ktorá bola s dekorovaným vekom a motívom Krista a sv. Jána Krstiteľa, je súčasťou zbierkového fondu Stredoslovenského  múzea v Banskej Bystrici.

hronsek (6)

Hronsecký kostol bol zhotovený na Slovensku výnimočnou hrázdenou konštrukciou, čo nasvedčuje o vplyve cudzej stavebnej tradície, ako som už písala skôr, pravdepodobne stavitelia boli z protestantského Nemecka. V Hronseku v minulosti pôsobili významný dejatelia slovenského spoločenského a kultúrneho života. K známejším patrili farári Ján Simonides a August Horislav Krčméry, no a v roku 1847 tu požehnali manželstvo Andreja Sládkoviča s Antónie Júlie Sekovičovej (Dudáš, M.- Gojdič, I.- Šukajlova, M., 2007 p. 30).

hronsek (3)

Kostol z červeného smreka a dubu postavili na murovanom základe. Výplň obvodových stien tvoria zvislo nabíjané a čiastočne zapustené drevené dosky. Po celom obvode kostola vedie v niekoľkých výškových úrovniach pultová strieška, ktorá sa podobá na podlomenicu tradičného ľudového domu a jej úlohou je chrániť obvodový plášť pred dažďom. Okrem toho celému objektu vtláča silný horizontálny výraz. Vysokú sedlovú strechu s valbami a so šindľovou krytinou v jednotlivých vrcholoch ukončujú kresťanské symboly kríža a kohúta. Neďaleko kostola stojí samostatná zvonica, ktorá má podobnú konštrukciu ako kostol  (Dudáš, M. – Gojdič, I. – Šukajlova, M., 2007 p. 28, 29).

Ak vás zaujíma  na čo viac prišli zamestnanci pamiatkového úradu pri monitoringu stavu dreveného kostola, môžete si to prečítat v BcP TU.

Monika Homolová

www.drevenechramy.monarubens.com