Stavba sa nachádza na zalesnenom úbočí pri jazere Pirihueico, ktoré sa nachádza v administratívnom celku Region de los Rios asi 70 kilometrov od mesta Panguipulli.
Autorov pri návrhu modulárnych súčastí obmedzovala ťažká prístupnosť pozemku. Pri výstavbe a odvoze jednotlivých častí sa totiž mohli použiť len menšie nákladné autá. Požiadavkou klienta bolo aj vyhľadať a skúpiť materiál zo zbúranísk. Ten sa zapracoval do stavby nového domu.
Takto zozbieraný materiál sa využil novým spôsobom:
– zasklené dvere zo domu zo šesťdesiatych rokov od Horacia Borgheresiho, ktoré boli pôvodne súčasťou vnútorného dvora, sa stali hlavnou fasádou nového domu,
– eukalyptové a pabukové parkety z domu zo sedemdesiatych rokov od autorskej trojice Larraín, Swinburn a Covarrubias, sa využili ako obklad,
– komerčné laminované trámy a kusy ocele používané pre účely dočasných výstav sa použili ako hlavné štruktúrne prvky.
Chata bola navrhnutá ako jednoposchodová jednotka, ktorá je v osi prerušená vchodom. Ten predeľuje dve hlavné časti podľa stupňa súkromia. Fasády, výčnelky a terasy sú navrhované v závislosti od orientácie so zreteľom na výhľad a slnečné svetlo.
Architekt: Juan Luis Martínez Nahuel
Lokalita: Panguipulli, Čile
Klient: Francisca Boher Elton
Výmera projektu: 112 m2
Čas realizácie: 2007 – 2008
Fotografie: Juan Luis Martínez Nahuel
Viac na: http://www.archdaily.com/134620/recycled-materials-cottage-juan-luis-martinez-nahuel/
Moja výhrada voči mätúcemu titulku je tentoraz takrečeno filologická: podľa znenia článku sa jedná o chatu “z recyklovaných súčiastok a materiálov”, teda nie o “recyklovanú chatu” – takáto formulácia implikuje, akoby predmetom znovu-využitia bola samotná (v tomto prípade finálna)stavba.
Navyše formulácia o pôvode recyklovaných komponentov (…zo zbúranísk…) tiež nie je najšťastnejšia: je málo pravdepodobné, aby sa stavebné (interiérové) články, o akých tu je zmienka, zachovali použiteľné ešte aj v dobe, keď je budova, ktorej boli pôvodne súčasťou, už “iba zbúraniskom”. Takto definovaný stav evokuje rozsiahlejšiu “mieru deštrukcie”, než aby sa napr. dvere a podlahy zachovali intaktné. Ostatne, istá “ekologická uvážlivosť” by sme uvítali aj v verejnom používaní jazyka (tu v novinárskom prejave), inak sa jedná o “semiotic pollution” – – teda len o ďalší prejav znečistenia prostredia!
P.S. … zabrániť sa tomuto javu dá len tak, že sa autor na svoju výpoveď PLNE sústredí – čo sa žiaľ, pokiaľ ide o isté lapsy, nedá bez výhrad povedať o predchádzajúcich riadkoch )-: