Chata Plesnivec - Belianske Tatry
Energeticky úsporné stavby v cestovnom ruchu
Údaje o spotrebe energií v domácnostiach, administratívnych a prevádzkových budovách boli v rôznych médiách uverejnené nespočetnekrát. Odchýlky v údajoch nie sú podstatné – faktom je, že spotreba energií vo všetkých oblastiach života narastá. Výnimkou nie sú ani stovky podnikov cestovného ruchu na Slovensku – hotely, penzióny, chaty, zotavovne, kúpele, agrofarmy, športové areály… Spotreba energií v nich by mala znepokojovať predovšetkým tých, ktorí rozhodujú o zákonoch, súvisiacich s energetickými úsporami.
Kvalita produktov cestovného ruchu na Slovensku záleží od osobného záujmu aj jazykového potenciálu pracovníkov CR, od kvality poskytovaných služieb aj efektivity a účelnosti propagácie. Miera zisku podnikateľov však závisí nielen od množstva predaných produktov a služieb, ale čoraz viac aj od energetických, t. j. ekonomických úspor!
Nové zdroje energie alebo znižovanie spotreby?
Pred 30-timi rokmi boli ceny elektrickej energie a plynu vcelku nezaujímavou témou. Ich ceny boli totiž relatívne stabilné, energetická sebestačnosť a bezpečnosť bola zaistená členstvom Československa v RVHP, resp. vo Varšavskej zmluve. Nikto sa vážne nezaoberal energetickou náročnosťou budov, ani hrozbou ubúdania zásob ropy, či ekonomickou náročnosťou výstavby, prevádzky atómových elektrární a likvidácie jadrového odpadu.
Zrenovovaný penzión Astra v Pieštoch - aj tejto stavbe by prospel projekt komplexnej regenerácie do nízkoenergetického štandardu.
Tieto postoje ovplyvňovali aj výstavbu všetkých typov budov, preto absolútna väčšina budov postavených do konca 20. stor. je tak z hľadiska energetickej náročnosti v 21. storočí celkom neprijateľná! Aj keď nie je exaktne zistené, akou mierou sa na tejto spotrebe podieľajú podniky a zariadenia cestovného ruchu, no ich potreba energií niekoľkonásobne prevyšuje potrebu energií domácností s porovnateľnou kapacitou. To spôsobuje takmer celodenná prevádzka veľkokapacitných kuchýň a stravovacích priestorov, permanentné osvetlenie komunikačných koridorov, herní, diskoték a klubov, a samozrejme vykurovanie týchto objektov nielen v zimnom období (v prípade vysokohorských objektov). Hovoríme o desiatkach tisícok vykurovacích, klimatizačných a vetracích zariadení, o permanentnom ohrev tisícok hektolitrov úžitkovej vody, o veľkokapacitných sporákoch a digestoroch, o osvetľovacích systémoch športovísk… Všetko pre zaistenie deklarovaného „štandardu“, všetko pre komfort hostí.
Samozrejme, nemôžeme očakávať, že turisti nadšene ocenia ponuré hotelové šero ako príspevok k šetreniu celosvetových zásob energetických zdrojov, a zrejme by rezolútne odmietli aj hľadanie cesty do izieb či na toalety v hoteloch s petrolejovými lampášmi v rukách. Nemôžeme očakávať ani pochopenie turistov pre návrat k úprave stravy na ohni kvôli úsporám energií kuchýň, či nadšenie pre masové tanečné kreácie okolo vatry v diskosále.
Hotel v Luhačoviciach je príkladom nešťastne uskutočňovanej tepelnej ochrany budovy: 31.12.2009 bola vysoká vlhkosť vzduchu, predtým niekoľko dní pršalo so snehom a fúkal nepríjemný vietor. Nezakrytá izolácia nasávala vlhkosť, čo malo určite nepriaznivé účinky.
Ako teda môžu objekty cestovného ruchu prispieť k energetickým úsporám a následne aj k obmedzovaniu produkcie CO2? Obmedzovaním vykurovania? Nedováraním jedál? Vypínaním osvetlenia spoločenských priestorov od – do? Takto by to asi nefungovalo… Môžeme využívať doplnkové alebo náhradné zdroje energií (geotermálne pramene, vietor, slnečnú energiu, odpadové teplo, bioenergiu a pod.) alebo môžeme stavať a renovovať budovy tak, aby potrebovali čo najmenej energie. Môžeme využívať stavebné materiály energeticky náročne už vo výrobe aj na dopravu, alebo môžeme využívať miestne zdroje a stavebné materiály energeticky nenáročné vo výrobnom procese. Ďalej môžeme uvažovať aj o vyškolení a využívaní pracovníkov v mieste výstavby namiesto našich, dovážaných. Systém energetických úspor začína teda dávno pred samotnou výstavbou nových a renováciou už postavených budov.
RSS
Aktuálne komentáre