Optimálne riešenia vraj neexistujú. No môžeme sa k nim aspoň priblížiť tým, že budeme akceptovať geografickú polohu a orientáciu voči svetovým stranám konkrétnych stavebných pozemkov i budúcich či existujúcich stavieb. Zohľadníme geologické podložie aj klimatické podmienky lokality, stavebno-technický stav konkrétnych budov aj možnosti využitia určitej stavebnej technológie a stavebných materiálov… Odborníci by mali posúdiť aktuálnu energetickú efektivitu všetkých relevantných faktorov a spolu s teoretickými výpočtami pre danú lokalitu a plánované kapacity konkrétnych objektov aj ich tepelné zisky a straty a pod. Na základe podrobnej analýzy s dostatočným počtom vstupných údajov by mali dokázať navrhnúť také riešenia, ktoré novopostaveným aj straším objektom CR zaistia energetickú bilanciu maximálne do úrovne C (vyhovujúce), no najmä do kategórie B (úsporné)!
Sanácie chaty Lopata - Mikulčin vrch
Lacnejšie služby, efektívny zisk
O energetickej kategorizácii už vieme dosť na to, aby sme aj laickým úsudkom odhadli, v ktorých kategóriách sa ocitne väčšina slovenských objektov cestovného ruchu. Stovky budov z druhej polovice 19. stor. aj starších, ktoré boli najmä v horskom prostredí vystavené mrazom, dažďom, slnečnej páľave a suchám (a dnes sú doslova požieračmi energií) zrejme skončia v kategórii D (nevyhovujúce), E (nehospodárne) alebo aj F (veľmi nehospodárne). Do ktorej kategórie sa zmestia veľké renovované secesné hotely s množstvom tepelných mostov, obrovskými vitrážami na priečeliach, kam sa zaradia tisícky malých a stredných rodinných penziónov, prebudovaných zväčša z 50- a viacročných rodinných domov, v ktorých sa pod vysoké spotreby energií podpisujú nevhodné kombinácie stavebných materiálov, neizolované základy, diletantské stavebné postupy a nízke vstupné náklady. Ani ubytovacie a stravovacie zariadenia, postavené počas socialistickej výstavby zrejme nedopadnú lepšie a skončia v kategóriách C a D. O poznanie lepšie možno dopadnú tie, na ktorých sa po r. 1990 šetrilo podľa princípu „nízke vstupy – vysoké zisky“? Táto investičná stratégia sa v budúcnosti prejavila bumerangovým efektom: „úspory“ počas výstavby zvýšili prevádzkové náklady. Tie však už znášal niekto iný…
Ak tieto budovy majitelia a prevádzkovatelia čo najskôr nezregenerujú do energeticky úsporného štandardu (no nie na úkor kvality!), budú nútení v závislosti na zvyšovaní cien energií neustále zvyšovať ceny svojich produktov.
Hotel Carpe Diem, Prešov
Ako teda tento energetický hendikep eliminovať na únosnú mieru?
Dôsledky súčasného systému „zatepľovania“ budov polystyrénom a optimisticky sfarbenými omietkami sú všeobecne známe: na stenách, kde sa kondenzujú vodné pary, vznikajú najskôr vlhké mapy, bez dôkladnej sanácie aj plesne. Bez komplexného projektu, rátajúceho s riadeným vetraním interiérov, je tento spôsob síce jednoduchý a lacný, ale časom sa celkom určite investorom vypomstí!
Aj v prípade turistických objektov musia vychádzať komplexné a efektívne riešenia z analýz aktuálneho stavu konkrétnych budov, z presne definovaných požiadaviek investorov a odborníkmi navrhnutých projektov, od hydroizolácie základov a prípadnej rekonštrukcie stavebných konštrukcií, cez tepelnú izoláciu obvodového plášťa budov a striech až po výmenu a dokonalé utesnenie okien a exteriérových dverí. Samozrejmosťou by mala byť aj inštalácia vzduchotechniky so systémom spätného ohrevu vzduchu aj úžitkovej vody. Renovácie, rekonštrukcie a regenerácie objektov do energeticky úsporného štandardu je pre neprestávajúci rast cien energií čoraz naliehavejšia! Vyžadujú si však finančné investície, hraničiace takmer s nákladmi na výstavbu nových budov. Mnohé budovy však (našťastie!) nemožno asanovať vzhľadom na ich mimoriadnu kultúrno-historickú hodnotu. Tu sa otvára priestor na prefinancovanie zvýšených nákladov z európskych fondov, určených pre oblasť rozvoja CR a znižovania prevádzkových nákladov objektov CR.
Horská chata Schiestlhaus, postavená v pasívnom štandarde na mieste dosluhujúcej horskej chaty.
Komplexné projekty energetických renovácií budov cestovného ruchu tak napokon vedú nielen k skvalitneniu poskytovaných služieb a udržaniu ich cien na prijateľnej úrovni. Zároveň v zariadeniach CR výrazne klesne spotreba energií a v súvislosti s tým narastú zisky, o ekologickom aspekte energeticky pasívnych a nízkoenergetických novostavieb a regeneračnom procese starších budov nehovoriac!
A to by mala byť pre vlastníkov zariadení CR dostatočne silná motivácia!
RSS
Aktuálne komentáre