Zadanie pre riešenú lokalitu znelo jednoznačne. Obytný súbor s prevládajúcou zeleňou. Dojem “záhradného mestečka – novodobej dediny” mal byť zachovaný napriek prísne nastavenej hodnote FSI /index podlažnosti/: 0,8- 1,0. Dané územie navyše bolo mierne oklieštené dopravnými vjazdmi, čo nám citeľne determinovalo urbánnu štruktúru. Prístupové cesty do podzemných garáži sú navrhnuté v tvare “T”, aby maximálne dopravne obhospodárili všetky bloky s minimálnym plošným záberom. Nepríjemný výhľad na cesty z bytov sa eliminoval mierným zapustením komunikácí, čím vznikli akési “cestné žľaby”.
Bytové domy sú navrhnuté v dvoch typoch: “slíže” a “trojuholníky”, ktoré majú vždy 1-stranný výhľad na východ, juh a západ. Severná strana je riešená pavlačou pri slížoch resp. vstupným schodiskovým jadrom pri “triangloch”. Všetky byty majú lódžie a výhľad na zazelenené fasády a strechy susediacich objektov resp. do “zelených zálivov” medzi obytnými blokmi s detskými ihriskami alebo inou parkovou úpravou. Všetky tieto kolektívne a súkromné plochy sú vyvýšené oproti komunikáciam a hlavným vnútroareálovým námestiam s komerčnou vybavenosťou o 1,5-2,0m, čím sa verejné a súkromné aktivity vizuálne aj reliéfne odseparovali. Každý objekt si žije autonómne, osadený vo veľkom “lendskejpovom” zatrávnenom koberci.
![]() |
![]() |
Takto dizajnované objekty s “chráneným severným chrbátom” a s minimálnou perforáciou výrazne znižujú vplyv ochladzovania budovy a zároveň chránia objekt aj z ?aľších troch strán. Južná fasáda je pri tom riešená ako celopresklenná, lódžiová s možnosťou získavania pasívnych solárnych ziskov v zime, ale s dostatočným zatienením v lete. Na základe rozhodnutia a výberu investora budú aj použité niektoré alternatívne spôsoby vykurovania. “Zatrávnené kopce” budú zároveň prirodzeným lokálnym klimatickým prvkom, pretože celkové odrazené aj naakumulované slnečné žiarenie bude vo veľkej miere na tomto území absorbované a v letnom období bude vytvárať príjemnejšiu klímu v okolí, nehovoriac o jeho estetickom efekte vo všetkých ročných obdobiach.
Garden Village II – Čierna voda
typ : bývanie
status : štúdia
dátum : 01/2009
lokalita : Čierna Voda, Bratislava, Slovenská republika
plocha pozemku: 64532,0 m2
podlažná plocha : 58080,0 m2
autori : BAAR + Atelier-S
Odhliadnuc od formálne-estetických kvalít tohoto súboru, hovoriť o “novodobej dedine” (cit. pozri vyššie) je neadekvátne, a svedčí prinajmenšom o nedbalosti v zaobchádzaní s jazykom na strane vykladača tohoto súboru, ak už nie o istom ignorantstve, ktoré z takejto sploštenej interpretácie pojmov “novodobosť” a “dedina” vyčnieva. Dnes je módne, prezentovať pri projektoch (tu architektonicko-urbanistických) ich “filozofiu”, teda istý myšlienkový koncept, ktorý má legitimizovať zvolené riešenie, jeho estetický kód, a mnohé iné parametre. Legitimizácia je aktom oprávnenia pre existenciu, preto by sama mala byť citlivá ku kontextu diela, mala by byť sama legitimná.
Hovoriť v ilustrovanom prípade o “novodobej dedine” je deklasovaním tohto pojmu , pretože tu sa tu ignoruje skutočnosť, že dedina ako sídelný typ je výsledkom dlhodobého, evolučného procesu, súhry pestrej množiny “miestotvorných” činiteľov, a to aj “socialistická vesnice” ktoré je karikatúrou toho istého. (aký pán, taký krám…). Mám dôvodné podozrenie, že preddefinovaný sofistikovaný raster a priori neumožní takúto evolučnú cestu, ktorá by “locus” modifikovala v čase, podľa dynamiky života obyvateľov. Naopak, veľmi spravodlivo dávkované veličiny, demokraticky pre každú obytnú jednotku, sú skôr sofistikovanou podobou urbánnej repetície v karteziánsky unifikovanom priestore. Obyvatelia takéhoto súboru iste budú mať skôr zvyky urbánnej populácie, a tento priestor bude priestorom ich oddychu, ale nie práce, nota bene práce závislej na režime a rytmoch prírody.Vitálne podmienená komunikácia vidieckeho spoločenstva, je tu nahradená zdôraznenou izoláciou, ktorú obyvateľ mesta vyhľadáva ako kompenzáciu po námahe pracovného dňa. Neformálna, komplexná malebnosť vidieka je tu ochudobnená,simplifikovaná, ani väzby na prírodné univerzum, ktoré je kontinuálne, neohraničiteľné, nie sú dosť presvedčivé, aby oprávňovali hovoriť o “dedine”. Marketingový newspeak názvu “Garden village” (akej “národnosti” vlastne?) je podľa mňa len ďalším dôkazom o tom že sa tu ide skôr o “poor excuse for village”, či povrchnú predstavou mešťana o “dedine”.