Šetrné budovy dokážu majiteľom usporiť 40 až 50% nákladov za spotrebu energií. Vlani vstúpila do platnosti európska smernica, ktorá predpokladá, že od roku 2020 budú stavané budovy iba v tzv. pasívnom štandarde. Ako ale informujú Hospodářské noviny, väčšina českých developerov zatiaľ svoju ponuku nemení.
Budovy sa podieľajú 40 percentami na celkovej spotrebe energie v Európskej únii a s ďalšou výstavbou vzrastá počet objektov, a tým aj spotreba energie. V Česku preto vznikla nová záujmová skupina, ktorá sa snaží o to, aby štát dotovať tzv. šetrné budovy. “Zvýšenie energetickej efektívnosti rezidenčných budov predstavuje jednu z oblastí s najvyšším potenciálom úspory energie v Českej republike, a preto si tiež zaslúži adekvátnu pozornosť pri formulovaní hospodárskej politiky,” uvádzajú autori štúdie, ekonómovia Tomáš Lhoták a člen Národnej ekonomickej rady vlády Miroslav Zámečník.
Podľa vlani schválenej smernice Európskeho parlamentu a Rady (2010/31/EU) o energetickej hospodárnosti budov majú byť všetky nové budovy od roku 2020 stavané s “takmer nulovou” spotrebou energie – táto definícia však nie je špecifikovaná. Budovy, ktoré sa v Čechách a na Slovensku dnes stavajú, síce spĺňajú platné normy, u väčšiny z nich sa ale o minimálnej spotrebe energie, alebo dokonca pasívnom štandarde nedá hovoriť. Pri pasívnych domoch je ročná spotreba tepla do 15 kilowatthodín na meter štvorcový vykurovanej plochy, hraničné hodnotou pre nízkoenergetický dom je v Českej republike 50 kWh/m2. Dnes však väčšina novo-postavených bytových domov spotrebuje minimálne dvakrát viac energie.
Peniaze na podporu z emisných kvót
Koncom minulého mesiaca prezentovalo verejnosti svoje ciele novo vzniknuté združenie Šanca pre budovy. Zasadzuje sa o to, aby sa štát na platnosť smernice pripravil dobrovoľne s predstihom. Navrhuje zaviesť povinne nízkoenergetický štandard pre nové rezidenčné stavby najlepšie už od roku 2013. Od roku 2015 by mal byť zavedený pasívny štandard a na takmer nulový štandard, kedy by spotreba energie mala byť do značnej miery krytá z obnoviteľných zdrojov, by potom Česko plynule nadviazalo v roku 2020. Včasnou prípravou na smernicu EÚ by si krajina udržala konkurencieschopnosť. Tím ekonóma Zámočníka spočítal, že by úspory českej spoločnosti v priebehu 25 rokov dosiahli 223 miliárd korún, a to za konzervatívneho predpokladu, že by ročný rast ceny energií predstavoval tri percentá. Prínos by sa úmerne zvyšoval s rastom cien energií.
Analýza navrhuje niekoľko typov vládnej fiškálne intervencie, ako sú napríklad fixné dotácie pre stavebníkov, zodpovedajúce časti zvýšených nákladov, ktoré ekologické stavby vyžadujú. Stavebník by však dotáciu dostal len v prípade, že projekt vybuduje vo vyššom štandarde, ako požadujú platné normy. Peniaze na pomoc môžu ísť podľa ekonóma napríklad z predaja emisných kvót. Financovanie by mohlo fungovať podobne ako program Zelená úsporám. Združenie Šanca pre budovy, ktoré založili neziskové organizácie Česká rada pre šetrné budovy a Centrum pasívneho domu, podporuje okrem ďalších asociácií aj stovka firiem z odboru stavebníctva a technológií.
Odhliadnuc od výstavby rodinných domov, z developerských spoločností stavajú nízkoenergetické bytové domy len menšie hráči ako napríklad pražská spoločnosť JRD. Trend však mieni zmeniť Skanska, ktorá iniciatívu Šanca pre budovy podporila.
“Všetky nové rezidenčné projekty budeme stavať v energetickej triede B, čo zodpovedá nízkoenergetickému štandardu,” vyhlásil Jan Fabián zo spoločnosti Skanska. Ostatné veľké developerské firmy sa zatiaľ nechystajú samé od seba prepracovať svoje rezidenčné projekty na nízkoenergetické. Dôvod je jednoduchý: také bytovky sú totiž technologicky náročnejšie, a preto sú investície do nich vyššie, čo sa zákonite musí premietnuť do cien pre koncových zákazníkov.
Celý článok nájdete v online vydaní Hospodářské noviny
Zdroj: http://www.pasivnidomy.cz
RSS
Aktuálne komentáre