Také jednoduché a samozrejmé; stačí cit pre proporcie a presný rytmus pri striedaní plôch na fasáde, navrhnúť textúry v správnom pomere, nájsť odvahu i profesionálnu zručnosť k funkčnej jednoduchosti, dodržať miestnymi úradmi predpísané regule vrátane sklonu sedlovej strechy. Je to také prosté a samozrejmé ako zásady tradičnej a modernej japonskej i českej architektúry v podmienkach severomoravského vidieka.

Vo všetkej funkčnosti

Príjemne rozložená hmota domu sa prirodzene usadila na neveľkej obdĺžnikovej parcele konča dediny. Rovina s lánmi polí a lúčinami postupne prechádza do lesnatej pahorkatiny. Len nedávno sa tu rozprúdil čulý stavebný ruch. Jeden po druhom, každý po svojom vyrástli na susedných pozemkoch rodinné domy a vilky. Ten ich druhý v poradí. Najprv sa zamyslel nad miestom, pozrel do doliny, ktorá sa ťahá smerom na východ, zahľadel sa na steblá trávy prehnuté vo vetre. Kým sa nový dom uvelebil na pozemku v ohybe miestnej komunikácie, nechal svojho architekta a budúceho majiteľa, aby sa vybrali po ďalšie vnemy k nepravidelne omietnutému gotickému kostolu v neďalekom Olomouci.

Od chvíle, keď si v mene svojej prírodne orientovanej rodiny stavebný inžinier pán Sadílek vygooglil svojho architekta s japonským pôvodom a českým životopisom, začali sa diať pre niektorých obyvateľov dediny nepochopiteľné veci. Namiesto zložitej a členitej stavby vytýčili v strede pozemku obrysy základov pre dva obdĺžnikové objekty, ktoré sa mali stretnúť v pravom uhle. Odlišné členenie fasády s mierne vysunutými kubusmi a plochy ručne upravenej omietky striedané s plochami s odvetranou drevenou fasádou kopírujú vnútornú skladbu a delenie interiéru.

Hlavná murovaná časť domu mala poskytnúť priestor na nevyhnutné fungovanie štvorčlennej rodiny. Keď sa domurovalo z keramických tvaroviek, na stavbu priviezli drevo na ďalšiu konštrukciu. Pristavili veľkú drevenú zásuvku, ktorá sa rozbehla do záhrady a rozšírila obytnú zónu o presvetlený obývací priestor s jedálňou a dvomi menšími miestnosťami na samom konci dreveného ramena.

Teraz má rodina v jednej z nich pracovňu a v druhej herňu pre deti. Časom dietky obsadia obe izby a pracovňa sa presťahuje na poschodie pod sedlovú strechu. Podstrešie patrí nočnej zóne. Majú tu spálňu deti i rodičia. Tú rodičovskú prepojili zasklenými posuvnými dverami s terasou, ktorá sa usadila na streche zásuvky. Šťastné vysunutie drevenej časti domu z línie uličnej zástavby sa im odmenilo výhľadom do údolia. Strešná terasa bude aj miestom na príležitostné spanie pod šírym nebom. Od architekta Osamu Okamuru dostal zelený dom otvorený vzťah k okoliu. Zasklenie vo všetkých miestnostiach po celej výške stien pomohlo k plynulému prechodu medzi domom a záhradou rovnako ako otvorená dispozícia prízemia.

Svojpomoc profesionála

Ona lekárka, on stavebný inžinier, obaja so silným vzťahom k prírode a zdravému životnému štýlu hľadali takého architekta, ktorý by vedel navrhnúť dom spriaznený s prirodzeným prostredím vidieka, nekomplikovaný, moderný, chrániaci ich súkromie, a pritom otvorený do exteriéru. Napriek skromným rozmerom ich dom nemal obmedzovať v nárokoch na priestor a pohyb. V prípade, že sa rozhodnú zväčšiť obytnú plochu, mal byť dom pripravený na možnosť nadstavbu alebo prístavbu. O technické detaily sa staral pán Sadílek. Nezľakol sa nezvyčajných nápadov svojich architektov: „Inšpiratívny investor hecuje architektov k zaujímavej tvorbe. Pán Sadílek patrí k tým ľuďom, ktorí sa technickým veciam rozumejú. Vďaka svojmu vzdelaniu a skúsenostiam stavebného inžiniera vedel vyriešiť technické detaily napríklad aj v tenkej stene medzi nikou a kúpeľňou na prízemí alebo prepojenie omietnutého keramického muriva s drevenou odvetranou fasádou,“ pripomína architekt.