Medzera príliš úzka na výstavbu „kamenného“ domu, no príliš široká a prázdna v urbánnej štruktúre mestského okruhu. Aj tak sa vníma priestor medzi Tatracentrom a hotelom Crowne Plaza na Hodžovom námestí v Bratislave, čiže nad vstupom do podchodu z Poštovej ulice. Čo s touto prázdnou plochou obkolesenou betónovým zábradlím? Podľa spoluautora projektu architekta Ľubomíra Králika odpoveďou by mala byť Zelená kocka v podobe celoskleneného kubusu „oblečeného“ do zelených šiat popínavých rastlín, ktorý bude slúžiť aj ako obchod a reštaurácia.
V poetickej reči obrazov možno Zelenú kocku vnímať aj ako posledný strom na Poštovej ulici, lampu s mihotavým zelenkavým šerosvitom tienidla z listov, bránu k Prezidentskému palácu či ako červený koberec Poštovej ulice. K okolitým objektom Tatracentra a hotela Crowne Plaza má ambíciu prihovárať sa prívetivou tvárou živého plota.
V priestore Poštovej ulice vytvára zelené pozadie pre plastiku Martina Lettricha. Poštová ulica sa už nekončí v tmavej diere betónového podchodu s pomaľovanými stenami a páchnucimi útrobami, ale v sofistikovanom objekte, bezkolízne riešiacom komunikačné problémy úrovní Poštová – Hodžovo námestie; v dynamickej kompozícii tretieho tisícročia, premenlivej podľa ročných období, dennej či nočnej hodiny.
„Vzťah formy a funkcie nie je chápaný v obmedzenej architektonickej podobe len ako vnútorný vzťah prejavu funkcie vo výzore, ale i v urbanistickej polohe v kontextuálnej rovine polohy a jej významu v organizme mesta,“ hovorí Ľubomír Králik. „Zelená kocka by chcela byť mikroparkom v sklobetónovej džungli mesta, ale aj environmentálnym pokusom lokálneho dosahu, prinášajúcim uponáhľaným ľuďom pocit prírodného pokoja, ktorý vonia a hladí našu dušu…“
Zelená kocka však nechce byť len architektúrou s výtvarným rozpätím, ktorá kultivuje ľudskú citlivosť a prináša závan osviežujúcej prírody. Má aj svoj utilitárny rozmer, ktorý sa delí na jednotlivé podlažia. Vzhľadom k voľnej dispozícii objektu môžu byť v parteri, na prvom a druhom poschodí umiestnené prevádzky konvenujúce lokalizácii celého objektu, ako aj jeho predpokladanému funkčnému zameraniu, ktorým je oddych a spoločenské stretávanie sa ľudí pri funkciách typických pre mestský polyfunkčný parter. Na druhom poschodí je otvorený priestor so strechou zo zelených treláží (oporné steny), nebom nad hlavou a výhľadom na hrad. Prevádzky vertikálne prepája zasklený výťah a schodisko, umožňujúce v prípade potreby ich separáciu i zlúčenie.
V realizačnom projekte sa zvýšil podiel zasklených plôch a celosklená Zelená kocka bude kompletne „obalená“ lankovým antikorom v rastri vyhovujúcom popínavej zeleni. Požiadavka Mestskej časti Bratislava – Staré mesto na zaoblenie rohov obvodovej konštrukcie sa splní prirodzenou cestou – popínavá zeleň v rohoch zmäkčí celkový výraz objektu.
Interiéry sa vyriešia s dôrazom na ich využitie v čo možno najväčšej miere. Predpokladané materiálové povrchy sa upresnia v projekte interiéru podľa možností investora, pričom jednotlivé prevádzky budú odlíšené podľa zvukovoakustických a svetelných potrieb a funkčného využitia.
Výstavba Zelenej kocky je už v plnom prúde.
Názov | Zelená kocka |
Miesto | Hodžovo námestie, Bratislava |
Autori architektúry | Ateliér BOGÁR KRÁLIK URBANateliér architektúry a designu |
Spolupráca | Ing. arch. David Paluš |
Investor | Alto Invest, s. r. o. |
Zastavaná plocha | 250,1 m2 |
Obstavaný priestor | 3 250 m3 |
Úžitková plocha | 861,52 m2 |
Vizualizácie: | BOGÁR KRÁLIK URBAN/BEEF.SK |
Zdroj: www.asb.sk
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
“Medzera príliš úzka na výstavbu „kamenného“ domu, no príliš široká a prázdna v urbánnej štruktúre mestského okruhu. Aj tak sa vníma priestor medzi Tatracentrom a hotelom Crowne Plaza na Hodžovom námestí v Bratislave, čiže nad vstupom do podchodu z Poštovej ulice. Čo s touto prázdnou plochou obkolesenou betónovým zábradlím?”
Táto apológia sa mi vidí byť účelovou, predovšetkým ide o zvýšenie využitia priestoru v centre mesta, vertikali-záciou, a zvyšok je sofistika o tom či je pohár dopoly plný alebo prázdny, “záleží kto sa pýta”. Navyše ju písal niekto, kto nemá poňatia o odbornej slovnej zásobe, ani čo by sa za necht vošlo (lankový antikor).
Musím súhlasiť s pánom Kubom, tvrdenie na začiatku je veľmi subjektívne.
Prívlastok “subjektívny” je ešte priveľmi neutrálny: v angličtine sa tomu hovorí “Corporate greenwash”.
pre interesentov viac napr. na stránke Greenpeace: stopgreenwash.org/introduction
p.s.
Chcem tu vyjadriť p. Horníkovi svoje uznanie za kultivovaný tón, v priestore internetových fór taký zriedkavý
Príjemný projekt, teším sa.
re: pán kubo
Problém s profesionálnymi revolucionármi je podobný ako u žoldákov. Akonáhle nie je dostupná žiadna vojna, potrebujú si nejakú vyrobiť inak strácajú zmysel života. Greenwash je excelentný príklad.