Graf 1: Sorpčná krivka znázorňuje správania sa hlinenej a vápennocementovej omietky z hľadiska regulácie vlhkosti
Graf 2: Porovnanie troch druhov najpoužívanejších produktov z hľadiska regulácie vlhkosti, ktore sú vyrobené zo rovnakeho druhu hliny
Graf 3: Závislosť hrúbky omietky na schopnosti viazať vlhkosť
Hlinené tehly
Hlinené tehly sa veľmi dobre osvedčili predovšetkým v drevostavbách a v domoch s nútenou výmenou vzduchu, kde výrazným spôsobom prispievajú k stabilizácii vnútorného prostredia ako teplotne, tak predovšetkým vlhkostne. Sú používané najmä na stavbu nenosných interiérových priečok. Pracuje sa s nimi rovnakým spôsobom ako pri murovaní s pálenými tehlami, s tým rozdielom, že sa behom jedného dňa môže vymurovať maximálne sedem radov – cca 1 m výšky steny. Je to spôsobené pomalým vysychaním murovacej hlinenej malty, ktorá by kvôli vysokému zaťaženiu mohla byť príčinou deformácie, prípadne zrútenie steny. Po zaschnutí a teda zatvrdnutí malty možno bez problémov pokračovať v murovaní. Takto vymurovaná priečka sa následne omieta hrubou a jemnou hlinenou omietkou v hrúbke 15-20 mm.
Príklad hlinených výrobkov s vysokým obsahom ílu
Hlinené panely
Hlinené panely patria k novým stavebným materiálom. Sú väčšinou vyrábané s minimálnym podielom piesku, a preto tiež veľmi dobre regulujú vlhkosť v interiéri. Vyrábajú sa v hrúbke od 20 do 50 mm. Panely sa montujú priamo na drevený rošt alebo záklop, drevený či z OSB dosiek. Je z nich možné oplášťovat stropy, šikmé podhľady, predsadené steny alebo aj vytvárať priečky. Na takto vytvorený povrch sa nanesie tenká vrstva hlinenej omietky s armovacou mriežkou a druhý deň možno omietku maľovať. Tento materiál je vhodný predovšetkým pre drevostavby a všade tam, kde sa vyžaduje rýchlosť vykonanej práce.
Príklad montáže hlinených panelov
Pokračovanie:
RSS
Aktuálne komentáre