Na úvod
V tomto článku by som sa rád venoval hlineným podlahám. Opíšem širšie súvislosti týkajúce sa hlinených podláh a dôvody, ktoré nás viedli k snahe využiť hlinenú podlahu pri rekonštrukcii staršieho objektu a zároveň prezentovať výsledky, ktoré sme zatiaľ pri testovaní vzoriek dosiahli.
Hlinená podlaha ako prirodzená súčasť zrekonštruovaného objektu
Pre využitie hlinenej podlahy na stavbe sme sa rozhodli hneď z niekoľkých dôvodov. Ako to býva u eko-nadšencov, prvotným impulzom bolo najmä využitie prírodného materiálu. To by samo o sebe bolo pekné, ale ako argument pre investora nedostačujúce. Preto by som rád stručne opísal niekoľko ďalších argumentov, ktoré sa v tejto konkrétnej situácii objavili a spolu vytvorili dobrý základ, na ktorom môžeme stavať.
Prečo hlinenú podlahu do rekonštrukcie?
Veľká väčšina tradičných domov nemá plošnú hydroizoláciu proti zemnej vlhkosti tak ako ju poznáme dnes. Napriek tomu slúžili dobre a niektoré stále slúžia dobre aj dnes, avšak pod podmienkou, že je o ne dobre postarané. Pri hlinených stavbách to znamená najmä držať vodu čo najďalej od hlinených konštrukcií. To sa často nestáva hlavne pri zastrešení, ktoré časom chátra a voda prenikajúca do vnútra domu sa postupne podpisuje na jeho statike. Ľudia potom v presvedčení o nekvalitných tradičných materiálov pristupujú k nešetrným zásahom a často aj ku kompletnej demolácii tradičného objektu.
Ďalšou možnosťou ako zvýšiť množstvo vody v stavbe je neodborný zásah plynúci z neznalosti stavených materiálov. Tradičné domy tak ako každá stavba obsahujú vlhkosť – vo vzduchu aj v konštrukciách a majú svoj vlhkostný režim. Pri rekonštrukcii je dôležité aby sme tento vlhkostný režim nenarúšali, resp. aby sme ho nemenili tým horším spôsobom. Ak zabránime prenikaniu vlhkosti na jednom mieste, objaví sa na druhom mieste. Príkladom takéhoto počínania môže byť prerušenie odvetrávania zemnej vlhkosti asfaltovým chodníkom okolo domu, obkladom alebo podlahou s vyšším difúznym odporom ako pôvodná podlaha. Ak napríklad pristúpime k zabetónovaniu podláh v interiéri domu, musíme rátať s rizikom zvýšenej vlhkosti v dreve (Obr. 1), ktorá sa dá následne odstrániť už oveľa náročnejšími metódami, napríklad podrezávaním a izolovaním múrov. Preto stojí za úvahu, či v prípade nepoškodeného a suchého muriva, nepristúpiť k citlivej rekonštrukcii za použitia tradičných materiálov.
Obr. 1 Cesta vlhkosti do obvodového muriva v prípade vytvorenia parotesnej zábrany v úrovni podlahy
Tento spôsob sme zvolili aj pri našej rekonštrukcii v Rohožníku. Starší objekt navonok nejaví žiadne známky vlhnutia alebo degradácie muriva. Izolácia muriva podrezávaním teda nie je nutná a vďaka napnutému rozpočtu ani realizovateľná, čo bol jeden z dôvodov, prečo sme sa rozhodli pre návrh ubíjanej hlinenej podlahy.
Ďalším pozitívnym dôsledkom rozhodnutia pre hlinenú podlahu je skutočnosť, že bude možné zrecyklovať piesok a zeminu spod starej podlahy na výrobu novej podlahy. Vykopaný materiál zase nahradíme tepelnou izoláciou – penosklom. Recykláciu materiálu samotnú považujem za pozitívum, okrem toho sa ešte ušetria nezanedbateľné náklady za odvoz materiálu spod starej podlahy a jeho uskladnenie. Spojenie starého a nového má aj zaujímavý filozofický podtón. Ako spojivo bude v zmesi slúžiť íl zo zeminy, ktorá nám zostala z výkopov z neďalekých Krtkových domčekov.
Kapitolou samou o sebe ja koncepcia návrhu rekonštrukcie v duchu prírodných materiálov s dôrazom na dosiahnutie čo najväčšieho objemu prác svojpomocne a lacno. Na izoláciu obvodových stien by mali poslúžiť slamené balíky, inštalované do dreveného roštu z odpadového dreva alebo narezaných OSB dosiek so záveternou vrstvou z ílovej mazaniny či fóliou z vonkajšej strany konštrukcie. Povrchová úprava nebude nič zložitejšie ako zelená fasáda z ťahavých rastlín na drevenom rošte. Podlaha tepelne izolovaná recyklovaným sklom – penosklom, ktoré bude hlinu ochraňovať proti vzlínajúcej vode. Vnútorné úpravy povrchov – hlinené omietky a drevený strop. A k tomu všetkému sa nakoniec úplne prirodzene so všetkými výhodami ponúka ubíjaná hlinená podlaha.
Na základe všetkých spomenutých okolností by produktom našej činnosti mala byť trvalo udržateľná tradičná ubíjaná recyklovateľná hlinená podlaha, čiastočne z recyklovaných materiálov s nízkym množstvom zabudovanej energie.
Jednou z hlavných požiadaviek investora, okrem nízkej ceny, boli aj nízke nároky na údržbu podlahy. Kto na Slovensku je schopný pre nás takúto podlahu realizovať? Z nášho krátkeho rešeršu vyplýva, že veľmi málo ľudí, ako dodávku skoro nikto. Skúsenosti s ubíjanými podlahami, ale aj hlinenými domami na Slovensku boli, avšak v 20. storočí s rozvojom priemyselne vyrábaných materiálov sa začali vytrácať, až sa napokon vytratili. Napriek všetkým pozitívam, ktoré hlinené podlahy majú, sa mi podarilo dopátrať k novým hlineným podlahám, ktoré by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky a to väčšinou zo špeciálnych vreckových zmesí.
V zmysle hesla čo ostatní nevedia, nauč sa sám, sme sa pustili do experimentovania s hlinenými zmesami.
Testovanie vzoriek hlinených podláh
Pred realizáciou podláh priamo v rekonštruovanom objekte, bolo nutné vytvoriť testovacie vzorky. Od nich sme si sľubovali overenie alebo vyvrátenie našich predpokladov a vyskúšanie viacerých kombinácií pomerov jednotlivých zložiek zmesi, aby sme sa priblížili k našej „ideálnej“ podlahe. Každá hlina je iná a má rôzne zastúpenie ílových, prachových, pieskových aj štrkových frakcií. Tie tvoria každú hlinu a menia jej vlastnosti so zmenou pomeru. Preto je nutné návody na prípravu hlinených zmesí na výrobu hlinenej omietky alebo podlahy z miestnej hliny upraviť na danú lokalitu a hlinu.
My sme mali k dispozícii už spomínanú hlinu z krtkových domčekov v Rohožníku s vyšším obsahom ílu (bude tvoriť spojivo), piesok a suť spod starej podlahy (budú tvoriť ostrivo).
Obr. 2 Debnenie pripravené na testovanie hlinených vzoriek podláh
Testované vzorky sme sa rozhodli umiestniť priamo na parcele rekonštruovaného objektu, kde sme mali všetko po ruke. Najlepšie, ale nie úplne ideálne miesto, ležalo na záhrade na tráve nechránené pred dažďom či slnkom, čo úplne presne nesimuluje podmienky, ktoré budú na podlahu pôsobiť počas prevádzky. Ale ťažko na cvičisku – ľahko na bojisku, ak podlaha vydrží dažde a výrazné zmeny teplôt, vydrží aj bežnú prevádzku v zastrešenom objekte.
Príprava podkladnej vrstvy
Navrhovaná podlaha by mala byť dvojvrstvová, tvorená podkladnou roznášacou vrstvou a finálnou vrstvou. Podkladnú vrstvu sme vytvorili v hrúbke 8-10 cm na neupravený trávnatý porast. Priamo v rekonštrukcii bude ako podklad slúžiť zhutnený zásyp z penoskla s geotextíliou. Náš povrch je mäkší a pružný, ale sme na bezpečnej strane – ak sa pokus podarí tu, podarí sa aj na penoskle.
Do drevenej formy rozmerov asi 0,8 m x 3 m sme pripravili 3 zmesi s rôznymi pomermi zložiek, ktoré sú uvedené na obr. 3.
Poslednú vzorku sme sa na základe rôznych odporúčaní rozhodli doplniť malým množstvom cementu.
Obr. 3 Čerstvé vzorky podkladnej vrstvy
Kontrola podkladnej vrstvy.
K vzorkám sme sa vrátili po 3 dňoch. Na letnom slnku už boli vzorky pomerne dobre preschnuté a povrch nejavil žiadne známky vlhkosti.
Vzorka č.1 s rovnakým podielom piesku a ílovitej zeminy mala (podľa nášho subjektívneho názoru – počas testovania sme nepoužívali žiadne špeciálne prístroje) uspokojivo drobivý povrch.
Vzorka č.2 s dvojnásobným objemom piesku oproti vzorke č.1 mala naproti tomu povrch výrazne nekompaktný.
Podobný výsledok ako u vzorky č.1 sme dosiahli pri vzorke č.3. Povrch bol mierne drobivý, pre náš účel uspokojivý.
Všetky vzorky okrem vzorky č.2 sme posúdili ako vhodnú podkladnú vrstvu pod finálnu vrstvu podlahy. Lepšie výsledky a kompaktnejší povrch by bolo možné dosiahnuť dôkladnejším ubitím. Na súdržnosť by mohlo mať pozitívny vplyv pridanie slamenej rezanky, ktorú sme nemali k dispozícii. Napriek tomu sú výsledky dobré a pri rekonštrukcii bude použitá zmes zo vzorky č.1, kvôli tomu že vzorka č.3 obsahovala navyše cement, ktorý sa však výrazne neprejavil.
Obr. 4 Zaschnuté vzorky podkladnej vrstvy
Príprava a kontrola finálnej vrstvy
Na prípravu finálnej vrstvy sme použili podobné materiály dostupné v mieste stavby. Kvôli zvýšeniu odolnosti podlahy sme zvýšili podiel cementu. Vyskúšané boli 4 vzorky. Hrúbka finálnej vrstvy sa pohybovala od 2 do 3 cm. Viac o jednotlivých zmesiach na obr. 5 a 6.
Obr. 5 Vyhodnotenie vzoriek 1 a 2 finálnej vrstvy
Obr. 6 Vyhodnotenie vzoriek 3 a 4 finálnej vrstvy
Záver
Do dátumu uzávierky článku sa nepodarilo nájsť odpoveď na otázku týkajúcu sa odolnosti podlahy. Až čas a prevádzka v zrekonštruovanom objekte ukáže odolnosť tradičnej podlahy v novom kabáte. Pravdou stále zostáva že tradičné hlinené podlahy majú v tradičných stavbách, ale aj v budovách postavených z prírodných materiálov svoje miesto. Protipólom k všetkým pozitívam hlinených podláh je nedostatok architektov so skúsenosťami s tradičnými materiálmi, ale aj odvaha investora odhodlať sa k riešeniu, o ktorom počul iba z rozprávania starej matere a známy mu odporučil nahradiť tradičnú podlahu betónovou doskou. Tým pádom hlinenú podlahu nepovažuje za adekvátne riešenie. Či a kedy sa táto situácia zmení, neviem posúdiť. Zatiaľ platí, že na Slovensku je veľmi málo ľudí, ktorí by takúto realizáciu zvládli. Z vlastnej skúsenosti viem, že veľká väčšina robotníkov iba pokrúti hlavou.
Obr. 7 Kvapky na povrchu finálnej vrstvy svedčia o hydrofóbnych vlastnostiach povrchu
Skúšky nám ukázali, ako sa daná zmes zeminy správa po zabudovaní. Môžeme sa teda pustiť do realizácie podlahy. Neskôr Vám ukážeme, ako sa zemina správa počas užívania. Budú to tvrdé podmienky tvorené stretnutiami väčších skupín ľudí.
Ing. Stanislav Vanek
EkoIng, s.r.o.,
www.ekoing.sk
Pri Potoku 5/44,
Rohozník, 906 38.
RSS
Prírodná hlinená podlaha bola niekoľko storočí najrozšírenejším povrchom podláh objektov tradičného ľudového staviteľstva. Jej uplatnenie v súčasnosti však je otázne, aj keď lákavé najmä pre nízke realizačné náklady a nezanedbateľný podiel na kvalite vnútornej klímy domu. Problém však je v jej údržbe, nakoľko kvalita povrchu bola v minulosti dosiahnutá stálym zhutňovaním a kontaktom s bosou nohou, vlhčením (mastná voda z hrnca po umytí, močovka, riedený trus hosp. zvierat a pod.). Pri zakladaní takejto podlahy sa využívala hlina z úvozov poľných ciest- hotová zmes s trusom hosp. zvierat zvyškov sena a slamy, premiešaná nohami dobytka a vozov, pri jej zhutnení na mieste sa uplatňoval aj tanec tzv. “burkot” (bosé nohy a dusáky). Obávam sa,že táto technológia a princípy sa v súčasnosti ťažko uplatnia. Nízku kvalitu týchto povrchov bez uvedených postupov je možné vidieť na skanzenoch, kde tiež nie je zabezpečené dodržiavanie týchto zásad – podlahy sú prašné a popraskané. Pridávaním cementu do zmesi možno zvýšiť mechanické vlastnosti podlahy, ale za cenu zníženia jej prirodzených kvalít (zvýšený difúzny odpor, znížené teplotechnické a vlhkostných vlastnosti, pružnosť), s nepriaznivým vplyvom voči hodnotám prírodnej hliny na vnútorné prostredie. Ale držím Vám palce.
Igor Krpelán
vtedy mali prasne podlahy, dnes mame alergie na prach.. 🙂 ze by paralela?
skusili ste nieco “vonave” vyliat na koberec? nedostanete to odtial. a predsa mame panelaky plne kobercov.
syndrom chorych budov pozname od 80-tych rokov. odkedy byvame v panelakoch.
auto po fajciarovi tiez nevyvetrate. je to vec nazoru, si myslim. bud to chcem, alebo nie. nie je to pre vsetkych, viem. ale tiez nie je pre vsetkych bazen pri dome a predsa take mame aj na svk.
s pozdravom
Martin Pribila.
Je niekde nejake pokracovanie tohto clanku?
Ako vyzera podlaha teraz a ste spokojny s vysledkom postupov a prac?
Vymena podlah v dome, v ktorom vyrastal otec sa neodkladne blizi a hlina ako material ma velmi oslovuje. Zbieram preto akekolvek dostupne informacie.
Preto budem rad za vas dalsi vystup, ak to je vo vasich silach a moznostiach.
vopred vdaka
R.
kolega opravoval podlahu u svojho deda, aj s ubijanymi stenami. povedal, ze to vyzera dobre. na uzivanie sa nestazoval. na svk to ma jeden pan v kancelarii. zatial funguju dva roky a funguju stale dobre. mali tam den otvorenych dveri a okrem vyzutia sa vo dverach, nebolo treba nic specialne pouzivat.
ak Vam stacia taketo skusenosti.
v nasom dome budeme podlahu robit, ked sa rozmrzne po sviatkoch.
Dobrý deň… mňa by len zaujímalo, či by sa dalo do takejto podlahy osadiť podlahové kúrenie a aká by asi mala byť akumulačná hrúbka hmoty… pri betónových poteroch s podlahovkou sa vraj odporúča cca. 5 cm betónu nad rúrkami s teplou vodou alebo elektrickým odporovým drôtom…
Taktiež by ma zaujímalo, ak by som pri stavbe napr. slameného domu dal do podlahy ako izoláciu slamu a hlinenú podlahu, tak či by nebolo vhodné použiť medzi slamu a hlinu geotextiliu, ako ochranu pred degradáciou slamy pred zahnívaním, v prípade, že by sa niečo na takúto podlahu niečo vylialo alebo praskla nejaká rúrka nebodaj a presiaklo by to cez hlinu…
Ďakujem za odpoveď…
Ahoj Jaro.
Do hlinenej podlahy sa dá dať podlahové kúrenie. Tradičná hlinená podlaha sa “nabíjala”, čiže čerstvo nakopaná hlina sa udusala ručnými dusadlami, či mlatmi. To v prípade, že do nej chceš dať trubky na vodu nieje možné, preto treba spraviť hlinený poter z ílovitej hliny, vody a štrku (frakcia podľa hrúbky vrstvy). Pomer si treba vyskúšať podľa hliny. Po úplnom vyschnutí treba vyrovnať povrch zmesou hliny a jemnejšieho piesku. Keď je táto vrstva tvrdá, ale nie suchá, mäkkým hladítkom (najlepšie japonským)do nej treba vtrieť jemnučký íl, prípadne íl s jemným pieskom do 1mm. Jemný íl si treba vopred pripraviť tak, že rozmiešame hlinu vo vode na veľmi riedku kašu a prelejeme cez najjemnejšie sito (asi ako čajové sitko – ide to pomaly, ale toho ílu netreba veľa) a necháme pár dní sadať a potom zlejeme vodu. Ideálna konzistencia ílu je ako jogurt.
Keď všetky vrstvy sú skrz naskrz suché,zohrejeme ľanový olej na 60°C a štetcom natrieme dôkladne celú plochu. Po preschnutí (na druhý deň) napúšťanie olejom zopakujeme. Keď je olej vyschnutý,pre dosiahnutie úplnej vodeodolnosti a oteruvzdornosti treba podlahu natrieť tvrdým voskovým olejom alebo fermežou, podľa toho akú kvalitu povrchu chceme dosiahnuť.
Slamu treba pre prípad havárie samozrejme ochrániť, ale geotextília nieje nenasiakavý materiál. Ochranu slamenej izolácie pred vodou treba riešiť s architektom.
Dúfam, že ti moje informácie z praxe poslúžia.
Pekný deň.