Hydroizolačný systém
Pri návrhu vegetačnej strechy je dôležitá voľba vhodného hydroizolačného systému a typ strešnej hydroizolácie. Treba navrhnúť správne zloženie jednotlivých vrstiev strešnej konštrukcie a vyriešiť všetky detaily. Tieto časti vegetačnej strechy sú veľmi dôležité, pretože nesú veľkú záťaž a mali by spĺňať vysoké nároky.
Hydroizolácia musí odolávať:

  • prerastaniu koreňov, podľa FLL (skúšobnej metódy na zistenie odolnosti proti prerastaniu koreňov, na základe ktorej sa vydáva oficiálny atest. Ak fólia nespĺňa uvedenú požiadavku, musí sa na ňu položiť separačná vrstva spĺňajúca danú požiadavku s príslušným atestom). Ochrana proti koreňom má byť vyvedená po obvode strechy do výšky 50 až 100 mm. Takúto izoláciu treba položiť na strechu celoplošne aj do oblasti bez priamej vegetácie – napr. okrajový štrkový pás, dlažba;
  • pôsobeniu mikroorganizmov, vplyvu biologického hnilobného procesu;
  • fyzikálno-mechanickému zaťaženiu – vysoké zaťaženie, pohyby nosnej konštrukcie, ale aj pohyby zamŕzajúcej pôdy. Pri realizácii vegetačného súvrstvia má odolávať pohybu malých mechanizmov;
  • rôznym chemickým vplyvom, napr. hnojenie.

Okrem správnej hydroizolácie je veľmi dôležitý aj návrh zloženia strešných vrstiev. Vegetačnú strechu rozdeľujeme na dve časti:

  • vegetačné súvrstvie,
  • strešná konštrukcia.

Dobrý návrh vegetačnej strechy predstavuje polovicu úspechu správneho fungovania vegetačnej strechy.

Detail pri odtoku zrážkovej vody (intenzívna vegetačná strecha) 1 – zaistenie spoja

Detail ukončenia hydroizolácie na zateplenej fasáde 1 – zaistenie spoja, 2 – pofóliovaný plech

Vegetačné súvrstvie

Jeho návrh súvisí s rozhodnutím využívať, prípadne nevyužívať vegetačnú strechu na pohyb ľudí. V zásade sú vždy nevyhnutné tieto vrstvy:

  • vegetačný substrát a zeleň,
  • filtračná vrstva, ktorá zabraňuje vyplavovaniu substrátu,
  • drenážna vrstva.

Pri extenzívnej vegetačnej streche je vhodné navrhovať ako drenážnu vrstvu hydroakumulačnú tvarovku (HDPE fólia), ktorá okrem prepúšťania prebytočného množstva vody zachytáva aj časť zrážkovej vody. Pri intenzívnych vegetačných strechách možno použiť ako drenáž štrk frakcie 16/32mm, ktorý pohltí dostatok dažďovej vody. Samozrejme, treba počítať s týmto zaťažením. V podstate funguje rovnako ako v prírodných podmienkach.

Geotextília s minimálnou plošnou hmotnosťou 300g/m2 oddeľuje hydroizoláciu a strešnú konštrukciu a zároveň plní ochrannú funkciu.

Strešná konštrukcia
Odporúča sa navrhovať v klasickom poradí:

  • hydroizolácia;
  • prípadná deliaca vrstva, napr. sklenená rohož alebo geotextília 300g/m2, pri mPVC fóliách, ak je tepelná izolácia z penového polystyrénu;
  • tepelná izolácia (ak je vegetačná strecha nad vykurovanými priestormi alebo otvoreným priestorom, aby nedošlo k premrznutiu koreňov). Pri navrhovanej tepelnej izolácii treba pamätať na dostatočnú pevnosť, aby hmotnosť vegetačného substrátu nespôsobila jej deštrukciu;
  • parozábrana, ktorej funkciou je neprepúšťať vodné pary z interiéru do tepelnej izolácie, čím by sa znížili jej tepelnoizolačné účinky;
  • spádová vrstva aspoň 1?% pri intenzívnej vegetačnej streche a minimálne 2% pri extenzívnej vegetačnej streche. Spádovú vrstvu možno vytvoriť aj v rámci tepelnej izolácie;
  • nosná konštrukcia, ktorá je zväčša železobetónová. Pri výpočte nosnej konštrukcie je dôležité počítať so zaťažením nasiaknutého vegetačného substrátu a, samozrejme, aj ďalších vrstiev.

Ing. Eva Rippelová
Foto: archív spoločnosti Sika Slovensko

Autorka je produktová manažérka pre strechy spoločnosti Sika Slovensko, spol. s r. o

Zdroj: www.asb.sk

Článok bol uverejnený v časopise ASB.

Mohlo by Vás zaujať:

ISOVER LAM – revolučné lamely pre ploché strechy Zelené centrum kultúry v Južnej Kórei Environmentálne centrum z kontajnerov