Vonkajšie použitie
Hlinené materiály sú v súčasnosti určené výhradne pre používanie v interiéroch. Ak nie sú v exteriéroch chránené náterom alebo iným ochranným prostriedkom, dochádza postupom času k ich degradácii vplyvom pôsobenia dažďovej vody. V minulosti sa na hlinené povrchy nanášala vrstva vápenné omietky, ktorá ich chránila pred nepriaznivým počasím. So vzrastajúcou obľubou hlinených materiálov sa objavujú snahy o úpravu hlinených omietok do takej miery, aby mohli byť vystavené vonkajšiemu prostrediu. Objavujú sa snahy na zlepšenie vlastností do hlinených omietok pridávať prírodné i chemické látky, ale doteraz nie je známy žiadny osvedčený spôsob úpravy, ktorý by vo vonkajšom prostredí zamedzil degradácii omietky.
Trhliny v hlinených omietkach
Na obmedzenie trhlín v hlinenej omietke sa okrem iného ??používa jutová alebo sklovláknitá mriežka, ktorá je zapracovaná do vrchnej vrstvy hrubej alebo jemnej omietky. Jutová mriežka je v hlinených omietkach používaná veľmi často, ale bohužiaľ má oproti sklovláknitej mriežke (perlinka) nižšiu účinnosť pri ochrane pred tvorbou trhlín. Hlinené omietky sú na tvorbe trhlín náchylnejšie, a preto musí byť venovaná značná pozornosť prevencii. Všetky miesta, kde dôjde k narušeniu celistvosti hlinenej omietky alebo podkladu (vedenie el. káblov, vodovodné potrubie) musí byť vždy prekrytá výstužnou mriežkou. Aký druh mriežky, príp. s akými presahmi má byť vykonaná, sa nedá súhrnne povedať. Vždy záleží na cite, skúsenosti a predvídavosti daného remeselníka. Ak sa bude vykonávať bandážovanie vysekanej a zapravenej škáry po elektrických kábloch, postačí jutová mriežka s presahmi 100 mm. Ak v stene bude pod omietkou drevený alebo oceľový stĺp, tak veľakrát nemusí stačiť ani sklovláknitá mriežka s presahmi 1 m. Problémom býva aj napojenie hlinených omietok na iné materiály (drevo, kov). Pri týchto detailoch sa osvedčilo vytvoriť v omietke v styku s týmito materiálmi zakrivenia, vďaka ktorým sa v danom mieste omietka zoslabí a prípadná trhlina sa objaví v tomto zoslabení.
Spóry plesní
Hlina patrí medzi materiálmi, ktoré nepodporujú vznik plesní. Ak však obsahuje organickú prímes, môže počas výstavby za určitých podmienok nebezpečenstvo vzniku plesní vzniknúť, ale len dovtedy, než materiál vyschne a zostane suchý. Tento jav môže nastať pri hrubých hlinených omietkach, ktoré obsahujú napr. slamenú sečku, konope alebo ľan. Hrubá hlinená omietka nanesená na stenu v hrúbke 10-20 mm obsahuje veľké množstvo vody, ktorá sa pomaly odparuje do okolitého vzduchu. Pokiaľ nie je zabezpečené priebežné prevetrávanie počas vysychania, môže sa stať, že tesne nad povrchom omietky bude dlhodobo vysoká koncentrácia vodných pár, ktoré po dlhšej dobe môžu zapríčiniť vznik plesní. Pre dobré vysychaniu je vhodné zabezpečiť, aby sa teplota vzduchu pohybovala nad 15 ° C, inak vysychanie prebieha veľmi pomaly. Zamedzenie vzniku plesní je možné, ak do zmesi primiešame 1,5% haseného vápna (objemovo). Je veľmi dôležité tento pomer dodržať, pretože pri menšom pomere hasené vápno nemá účinok dezinfekčné, ale skôr opačný, a prídavok vápna, rovnako ako cementu, spôsobuje zníženie pevnosti hlinených omietok. Pri väčšom obsahu ako 7% (objemovo) dochádza k zvyšovaniu pevnosti, ale tu už prestávajú fungovať väzby medzi ílovými minerálmi, ktoré nahrádzajú vápno a cement. Potom sa už nedá hovoriť o hlinených omietkach, ale o hlineno-vápenných či hlineno-cementových.
Test vzniku plesní na povrchu hlinených omietok. Omietky boli počas troch mesiacov vystavené trvalému pôsobeniu vody: a) hlinená omietka bez organických prímesí b) hlinená omietka s prímesou odrezkov, c) hlinená omietka s prímesou odrezkov + prídavok 0,5% haseného vápna (objemovo)
Test vzniku plesní na povrchu hlinených omietok: d) hlinená omietka s prímesou odrezkov + prídavok 1% haseného vápna (objemovo), e) hlinená omietka s prímesou odrezkov + prídavok 1,5% haseného vápna (objemovo)
Záver
Hlinené materiály ľudstvo sprevádzajú od pradávna. Kedysi sme ich vnímali oveľa intenzívnejšie ako dnes. Neboli toľko upravované a ukrývané v iných materiáloch (lieky, lepidlá, pneumatiky). Dalo by sa s nadhľadom povedať, že sme nimi obklopení aj dnes. Vďaka hlineným omietkam či nepálenými tehlám môžeme tento materiál vnímať oveľa intenzívnejšie všetkými našimi zmyslami. Tým, že neprechádza žiadnymi tepelnými a chemickými úpravami, je tento materiál stále nositeľom života.
Autor: Michal Navrátil
V roku 1994 spoločne so svojím otcom založil stavebnú firmu. V roku 2005 začal realizáciu projektu Slnečné ulice (výstavba nízkoenergetických a ekologických domov) a v tom istom roku začal vyrábať ako prvý hlinené omietky v ČR, ktoré sám vyvíja. Je členom rady Združenia hlineného staviteľstva, o.s., a občianskeho združenia Ekodům.
E-mail: navratil@rigi.cz
Použitá literatura:
[1] Gernot Minke – Příručka hliněného stavitelství
[2] http://www.hlina.info/
Prvá časť článku:
RSS
Jen k dekorativním omítkám dodávám, že v dnešní době se dá vybrat z množství barevných variací a díky jemné struktuře případně přidání perleti lze vytvořit nádherné omítky do moderních interiérů, které jsou navíc velmi vhodné pro alergiky a zlepší celkově vzduch v místnostech. K leštěným omítkám nebo-li benátským štukům – pokud jste z Prahy, jedna ze skvělých realizací je k shlédnutí na Václavském náměstí v prodejně Blažek, tentokráte v nádherné bílé barvě.